Anna Daučíková
| Anna Daučíková | |
| slovenská umelkyňa | |
 Anna Daučíková na Mezipatrech r. 2006 | |
| Narodenie | 18. august 1950 (74 rokov) |
|---|---|
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | vizuálna umelkyňa |
| Alma mater | Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave |
| Odkazy | |
| Commons |  Anna Daučíková |
Anna Daučíková (* 18. august 1950) je slovenská výtvarníčka a vizuálna umelkyňa. Vo svojej umeleckej tvorbe sa venovala maľbe, fotografii, akčnému umeniu a performovaniu. Vytvorila sériu umeleckých inštalácií. V polovici 90. rokov sa naplno začala venovať videu. Je jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej umeleckej scény a jej práce nadobudli uznanie i v zahraničí.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Počas rokov 1972 – 1978 študovala v Ateliéri Sklo odbor architektúra u docenta Václava Cíglera na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave. Počas 80. rokov žila v Moskve, kde sa intenzívne venovala najmä štrukturálnej maľbe. Maľovala obrazy plné numerických vzorcov. V Moskve sa taktiež venovala fotografii, nafotila Čiernobiely fotografický súbor moskovsko-sovietskeho obdobia. Iba veľmi malá časť týchto fotografií bola vystavená. V roku 1991 sa vrátila späť na Slovensko a spoluzaložila prvý slovenský feministický časopis Aspekt.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1994 opustila maľbu a venovala sa umeleckým inštaláciám, performovaniu a nakoniec videu. Neskôr sa venovala výhradne len tejto oblasti. Jej práca je ovplyvnená nielen jej sexuálnou orientáciou, ale taktiež aj genderovou tematikou. Precízne pracuje s priestorom, jasne a s presnosťou formuluje témy, časťou ktorých je veľmi často otázka homosexuality. Venuje sa telu, telesnosti a stvárňuje sexuálne túžby. Jej poňatie „Politického tela“ je ľudské telo vnímané nielen svojou telesnosťou, ale v komplexe kultúrnych a civilizačných súvislostí.
Práve uvažovaním o sebe a svojej sexualite hľadá svoje miesto v spoločnosti. Otázka vlastnej identity je hlavnou tematikou. Umelkyňa je presvedčená, že sexualita si má uchovať svoju výnimočnosť. Veľmi dobre si uvedomuje a taktiež sa snaží, aby jej tvorba nebola označovaná ako obscénna. Pri svojej videotvorbe nemusí prvoplánovo ukazovať telo, ale prostredníctvom využitých zvukových a hmatových prostriedkov dokáže vizualizovať túžbu. Sama sa označuje za „príznakovú umelkyňu“. Výstavy navštevuje iba sporadicky.
Obraz považuje za základ výtvarného umenia a práve video je podľa jej vnímania obraz v pohybe. Veci neponíma v znakových formách, ale naopak, preferuje celé obrazy a hlavne proces ich tvorby. Jej umenie obsahuje miesto a čas. Pre prezentáciu potrebuje diváka, bez divákov neexistuje.
Od roku 1999 sa venuje i pedagogickej činnosti nielen na bratislavskej Vysokej škole výtvarného umenia, kde vedie ateliér videa a multimediálnej tvorby, ale prostredníctvom svojich nových pedagogických metód školí od roku 2001 mladých výtvarníkov na pražskej AVU.
Je presvedčenou feministkou a jej tvorba je súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Výstavy
[upraviť | upraviť zdroj]- 2006: Hilibitačná prednáška na AVU v Prahe „Vrhnúť poklad na pohyblivý obraz - video ako obraz v pohybe“
- 2010: Výchova dotykom, výstava Gender Check MUMOK, Viedeň
- 2011: Medzinárodný výstavný projekt MAPY, Slovenská národná galéria v Bratislave
- 2011: Nulté roky, Videosekcia, Považská galéria umenia v Žiline
- 2012: Hidden Publics, Galéria Emila Filly
Videotvorba
[upraviť | upraviť zdroj]- 1995: Acquabelle, 17 min.
- 1996: Afternoon, 5:11 min.
- 1997: Kissing Hour, 6 min.
- 1998: Queen's Finger, 3:54 min.
- 2000: Siesta, 2 min.
- 2003: Malholandrajv, 3:47 min.
- 2003: We Care About Your Eyes, 14:22 min.
- 2004: Piano Trio in B Flat, 3:40 min.
- 2005: Passing, 2 min.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2016: Cena od Jiřího Surůvky pre umelcov nad 35 rokov[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Artalk.cz [online]. artalk.cz, 2016-12-09, [cit. 2020-11-07]. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anna Daučíková na českej Wikipédii.