Benedikt Rejt z Pístova | |
Pravdepodobný portrét Benedikta Rejta z nástennej maľby vo Svätováclavskej kaplnke v katedrále svätého Víta od Majstra litoměřického oltára, okolo roku 1510 | |
Narodenie | 1450/1454 |
---|---|
Úmrtie | 1531/1536 Louny |
Odkazy | |
Commons | Benedikt Rejt |
Benedikt Rejt z Pístova, niekedy tiež z Piestingu (* 1450/1454 – † 1531/1536, Louny), známy tiež ako Benedikt Rieth, Ried, Reyda, Rotta, Reta, Benedict Reijt, ale tiež Beneš z Loun, alebo Beneš Lounský, bol český fortifikačný staviteľ a architekt, projektant nemeckého pôvodu.
Bol činný prevažne v Čechách. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1489. Preslávil sa už pred príchodom do Čiech ako znalec techniky budovania pevností. Kráľ Vladislav II. ho pozval zo susedného Saska. S Rejtovým menom sa spája veľkorysá prestavba Pražského hradu, ktorá začala v roku 1485 fortifikáciou (veža Daliborka a hradby so streleckou ochodzou lemujúcou Zlatú uličku). Pokračovala dostavbou Starého kráľovského paláca o jedinečný priestor Vladislavskej sály. Priestor, ktorý svojimi rozmermi (62 × 16 × 13 m) nemal obdobu a kde sa mohlo 100 ľudí prechádzať na koňoch, preslávil hlavne svojou neobvykle zložitou, prevýšenou klenbou s krúženými rebrami. Išlo tak o najväčšiu klenutú sálu bez použitia stredných opôr v Európe.
Ďalej Rejt navrhol a realizoval modernizáciu opevnenia niektorých šľachtických sídiel, predovšetkým hradov Švihov a Blatná. Za svoje dielo ho povýšili do šľachtického stavu (od roku 1502 bol uvádzaný ako nobilis Benedictus, lapicida domini regis). V jeho dielach sa kombinujú princípy gotického dekorativizmu a renesančnej konštrukcie v duchu Albertiho.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Benedikt Rejt na českej Wikipédii.