Biela nemoc
Biela nemoc (Bílá nemoc) je dráma v troch dejstvách českého spisovateľa a dramatika Karla Čapka z roku 1937. Dielo je alegóriou na zničujúcu moc nacizmus a vojny.
Idea diela
[upraviť | upraviť zdroj]Podnetom k napísaniu tejto hry bolo narastajúce nebezpečenstvo agresívneho nemeckého národného socializmu. V hre sa voči sebe stretávajú dva diametrálne rozdielne morálne postoje – na jednej strane je to humanita, a na druhej je to totalitná diktatúra bažiaca po moci a krvi. Hra je burcujúcim apelom na ľudské svedomie.
Charakteristika hlavných postáv
[upraviť | upraviť zdroj]- Doktor Galén: Galén pôsobí bezbranným, veľmi nevinným dojmom. Predstavuje humánneho hrdinu. Je veľmi skromný, a niekedy pôsobí veľmi rozpačito až neisto, čo dokazuje najmä štýl jeho reči, nehovorí plynulo, jeho repliky sú prerušované. Napriek tomu, je však Galén neoblomný, na svojich postojoch trvá a nie je ochotný ich zmeniť. Galén si ako lekár dáva za povinnosť brániť ľudský život a mier pred krutosťou vojny.
- Maršal: Maršal je prototypom fašistického diktátora, ktorý má neobmedzenú moc v celej krajine. Je krutý, potláča akúkoľvek slobodu, nemá úctu k človeku. Neštíti sa obetovať tisícky ľudských životov pre jediný vyšší cieľ, ktorým je pre neho vojna a podrobenie si ostatných krajín. Nemá sebecké pohnútky, jeho hnacím motorom je fanatická viera vo vyšší princíp. Keď aj on ochorie a pocíti strach zo smrti, rozhodne sa nakoniec pre mier.
- Dvorský radca prof. dr. Sigelius: Sigelius v hre predstavuje inteligenciu, ktorá sa spreneverila svojmu poslaniu. Ako lekár by sa mal Sigelius snažiť pomáhať chorým, jeho však zaujíma jeho osobný prospech. Zákernú „bielu nemoc“ považuje za skvelú cestu k svetovej sláve a uznaniu.
- Barón Krüg: Barón Krüg predstavuje kapitalistického zbrojárskeho magnáta, ktorý financuje imperialistickú vojnu. Jeho postoje sa zmenia až po nakazení „bielou nemocou“.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Prvé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Od troch malomocných a neskôr aj z rozhovoru Sigelia s novinárom, sa dozvedáme o strašnej chorobe, ktorá zachvátila celý svet. Záhadná „biela nemoc“, zvaná aj pejpinské malomocenstvo alebo Čengova choroba, postihuje iba ľudí starších ako štyridsaťpäť rokov. Prvým príznakom choroby je biely necitlivý fľak na koži, podľa ktorého aj choroba dostala meno. Na chorobu neexistuje žiadny liek, jedinou pomocou sú prostriedky proti zápachu, ktorý sa šíri z rozkladajúcich sa tiel, a morfium, ktoré zmierňuje bolesť trpiaceho.
Lekári sú bezradní, až kým sa neobjaví Galén. Sigelius neberie Galéna vážne, no neskôr keď sa dozvie, že Galén študoval u významného vedca, doktora Lilienthala, hneď prejaví záujem i ochotu Galénovi pomôcť. Galén má liek na „bielu nemoc“, avšak odmieta prezradiť jeho zloženie. Sigelius si mylne myslí, že Galén má svoje zištné dôvody, no nakoniec mu povolí odskúšať svoju liečbu na chudobných pacientoch z izby číslo 13. Po krátkom čase sa dostavujú prvé viditeľné úspechy Galénovej liečby, no všetku slávu zožne Sigelius. O novú liečbu sa zaujíma aj samotný Maršal a novinári. Novinárom Galén oznámi svoju podmienku na to aby sprístupnil liek všetkým ľuďom, pretože doteraz Galén lieči len chudobných. Galénovou podmienkou je večný mier, čím apeluje najmä na ľudí s mocou. Týmto vyhlásením Galén vzbudí veľké pohoršenie a Sigelius ho vyhadzuje z nemocnice.
Druhé dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obeťou zákernej choroby sa taktiež stal majiteľ tovární na výrobu zbraní a munície, barón Krüg. Najprv sa s prosbou o pomoc obracia na Sigelia, ale ten ako jediné riešenie vidí izoláciu chorých. Krüg sa preto prezlečie za žobráka a žiada Galéna o pomoc. Galén ho však spoznáva a odmieta ho liečiť. Krüg mu ponúka peniaze na propagandu mieru, no Galén chce aby ju viedol Krüg sám. Krüg to odmieta a odchádza informovať Maršala o stave produkcie munície. Taktiež sa mu zdôveruje s tým, že už tiež ochorel na „bielu nemoc“ a snaží sa presvedčiť Maršala, aby vyhlásil mier a tak spasil jeho i ostatných. Maršal odmieta a necháva priviesť Galéna, aby ho presvedčil začať s Krügovou liečbou. Galén s Maršalom polemizujú o vojne – Galén ju odsudzuje, Maršal ju vyzdvihuje a oslavuje. Galén sa už takmer rozhodne Krüga liečiť, keď celý problém vyrieši strohý telefonický oznam, že barón Krüg spáchal samovraždu.
Tretie dejstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Maršalove vojská zaútočili na okolité štáty. Maršal rozvášňuje dav horlivým prejavom o víťaznej vojne. Počas prejavu sa horlivo bije do pŕs, v tom zisťuje, že nič necíti, na hrudi sa mu objavila studená, biela škvrna. Maršal sa cíti byť vyvedený z rovnováhy, avšak je šťastný, že dav jasá a prevoláva na slávu jemu i vojne. Maršalova dcéra Anetta a Krügov syn Pavel sa rozhodnú zavolať do nemocnice po Galéna. Maršal statočne čelí smrti, bojí sa však, že nestihne doviesť vojnu do víťazného konca. Strach ho nakoniec celkom ovládne a rozhodne sa, že splní Galénovu podmienku, vyhlási mier. Rozhodne sa, že mier sa stane jeho novým vyšším poslaním. Dokonca mu to aj pekne znie. Dráma sa končí príchodom Galéna takto:
- Houkání auta, které si nemůže zástupem prorazit cestu.
- Dr. Galén vyběhne s kufříkem v ruce: Doběhnu pěšky…Dovolte prosím…Prosím vás, pusťte mě…někdo mě čeká…
- Syn: Občane, volejte: Ať žije maršál! Ať žije válka!
- Dr. Galén: Ne! Válka ne! Nesmí být žádná válka! Poslyšte, ne, válka nesmí být!
- Zástup: Co to říkal? – Zrádce! – Zbabělec! – Mažte ho!
- Dr. Galén: Musí být mír! Pusťte mne – Já jdu k maršálovi –
- Zástup: Urazil maršála! – Na lucernu! – Zabte ho!
- Hlučící zástup se zavře kolem Doktora Galéna. Zmatená vřava.
- Zástup se rozestupuje. Na zemi leží Doktor Galén a jeho kufřík.
- Syn kopne do něho: Vstávej, potvoro! Koukej mazat, nebo –
- Jeden ze zástupu klekne k ležícímu: Počkat, občane. Ono je po něm.
- Syn: Žádná škoda. O jedného zrádce míň. Sláva maršálovi!
- Zástup: Ať žije maršál! Maršál! Mar – šál!
- Syn otevře kufřík: Hele, byl to nějaký doktor! Rozbíjí lahvičky s léky a dupe na ně. Tak! Ať žije válka! Ať žije maršál!
- Zástup valí se dál: Maršál! Mar – šál! Ať – žije – maršál!
Dav ubije Doktora Galéna a zničí jeho liek na „bielu nemoc“, tým vlastne odsúdi na smrť Maršala, ktorého oslavujú. Celý spor medzi humánnym lekárom a vládcom sa stáva zbytočným. Galénovi sa síce podarí presvedčiť pôvodcu vojnového ošiaľu, ale sám je ušliapaný a dobitý ľuďmi, za ktorých životy celý čas bojoval. Ľudstvo sa rúti do vojny, v ktorej nezvíťazí a zároveň aj do istej záhuby, ktorú predstavuje nevyliečiteľná „biela nemoc“.
Adaptácie
[upraviť | upraviť zdroj]- Biela nemoc je predlohou filmu Biela nemoc z roku 1937 českého režiséra Huga Haasa, ktorý v ňom stvárnil aj hlavnú úlohu - Doktora Galéna.
- Podľa tohto diela napísal operu Biela nemoc slovenský skladateľ Tibor Andrašovan v roku 1967 na libreto Jozefa Budského.