Fidél Pálffy
| Fidél Pálffy | |
 v roku 1944 | |
| Rod. meno | Fidél Pálffy de Erdőd |
|---|---|
| Narodenie | 6. máj 1895 Svätý Jur, Uhorsko |
| Úmrtie | 2. marec 1946 (50 rokov) Budapešť, Druhá maďarská republika |
| Manželka | Irén Filipanits |
| Deti | Klára, Irén, Alexandra |
| Odkazy | |
| Commons |  Fidél Pálffy |
Gróf Fidél Pálffy - prídomok "Pálffy de Erdőd" (* 6. máj 1895, Svätý Jur – † 2. marec 1946, Budapešť) bol šľachtic, ktorý bol popredným podporovateľom nacizmu v Maďarsku.
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Po vojenskej službe v prvej svetovej vojne žil na statku v Československu, neskôr odišiel do Maďarska, kde v dôsledku veľkej hospodárskej krízy v roku 1929 zbankrotoval.[1]
Pro-nacistická aktivita
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1933 založil skupinu s názvom Maďarská nacionálno-socialistická strana a neskôr ju spojil s dvoma podobnými skupinami pod vedením Sándora Festeticsa a Zoltána Meskóa. V roku 1935 prevzal Pálffy výlučnú kontrolu nad touto skupinou, hoci sa jej nepodarilo prosperovať, pretože podpora smerovala k Gyulovi Gömbösovi.[1] Zbavený vplyvu, Pálffy sa obrátil na nacistické Nemecko a stal sa agentom RSHA. Pri snahe o opätovné získanie vplyvu spolupracoval s Lászlóm Bakym a Ferencom Szálasim pri pokuse o otvorenie pro-nemeckej strany. To sa podarilo v roku 1941 obnovením maďarskej nacionálnej socialistickej strany (v porovnaní so Stranou šípových krížov bola však považovaná za konzervatívnu).
Aktivizmus počas 2. svetovej vojny a poprava
[upraviť | upraviť zdroj]Pálffy sa stal dôležitým kontaktom pre Wilhelma Höttla v Maďarsku.[2] Pálffy v rokoch 1944 – 1945 zastával funkciu ministra poľnohospodárstva za čo sa ako jeden z prvých členov vlády postavil po vojne pred súd. Ako člen jednej z popredných šľachtických rodín bol po skončení 2. svetovej vojny obvinený zo spolupráce s nacistami a napriek nedostatku dôkazov o vine bol v marci 1946 obesený.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Philip Rees, Biographical Dictionary of the Extreme Right Since 1890, Simon & Schuster, 1990, p. 287
- ↑ Richard Breitman, Norman J. W. Goda, Timothy Naftali & Robert Wolfe, U.S. intelligence and the Nazis, Cambridge University Press, 2005, p. 266
