Ivan Palúch | |
---|---|
Narodenie | 20. jún 1940 Zvolen, Slovenský štát |
Úmrtie | 3. júl 2015 (75 rokov) Martin, Slovensko |
Povolanie | herec |
Roky pôsobenia | 1960 – 2015 |
Ivan Palúch (* 20. jún 1940, Zvolen – † 3. júl 2015, Martin[1]) bol slovenský herec, známy najmä vďaka televíznemu seriálu Adam Šangala.
Jeho otec bol z Donovál a matka pochádzala zo starej šľachtickej rodiny Špačkovcov. Keď mal tri roky, rodina sa presťahovala do Banskej Bystrice, kde vyrastal, študoval a začal sa zoznamovať s poéziou a divadlom. Navštevoval skúšky ochotníckeho divadelného súboru, kde hrával jeho otec Rudolf. Spolu s otcom si zahral v úspešnej inscenácií Hviezdoslavovej tragédie Herodes a Herodias, s ktorou v celoštátnej prehliadke ochotníckych súborov v Jiráskovom Hronove skončili banskobystrickí divadelníci na druhom mieste. Keď vyhral aj okresnú súťaž v prednese poézie, nebolo pochýb, že jeho cesta bude smerovať na Vysokú školu múzických umení, kde v roku 1957 úspešne absolvoval talentové skúšky na Divadelnej fakulte. Po dvoch rokoch štúdia sa však prišlo na to, že má vrodenú očnú vadu – šeroslepotu, vďaka ktorej bol nútený štúdium ukončiť. Jeho túžba byť hercom však neskončila a v roku 1960 bol prijatý do Krajského divadla v Spišskej Novej Vsi, neskôr účinkoval v činohre Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Hrával i v pražskom Divadle Na zábradlí a od roku 1986 bol tiež členom Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.
Prvú skúsenosť s filmom absolvoval Ivan Palúch na bratislavskej Kolibe v snímke Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi (1961), o rok neskôr účinkoval na pražskom Barrandove vo filme Tam za lesem (1962) režiséra Pavla Blumenfelda. Do širšieho povedomia verejnosti vstúpil postavou Adama Jednoručku v monumentálnom historickom filme režiséra Františka Vláčila Marketa Lazarová (1967), ktorý vznikol podľa rovnomenného románu Vladislava Vančuru. Po úspechu vo Vláčilovom filme Ivana Palúcha oslovil významný nemecký režisér Volker Schlöndorff s ponukou účinkovať v jeho filme Michael Kohlhaas (1969). V tom istom období Palúch nakrútil aj film Čoskoro bude koniec sveta (1968) s režisérom Aleksandarom Petrovićom. Popularitu u domáceho publika si získal najmä vďaka hlavnej postave v rozprávke Princ Bajaja (1971) režiséra Antonína Kachlíka, i stvárnením Adama Šangalu v rovnomennom televíznom seriáli (1972) režiséra Karola Spišáka.
Ivan Palúch patril v šesťdesiatych rokoch medzi popredné herecké osobnosti, ktoré prekračovali hranice Československa. Ako jediný slovenský herec kráčal po červenom koberci na filmovom festivale v Cannes, kde boli v roku 1969 prezentované tri filmy, v ktorých hral: Čoskoro bude koniec sveta (1968), Michael Kohlhaas (1969) a Marketa Lazarová (1967). Po týchto úspechoch prišli ďalšie veľké ponuky zo zahraničia, no po nakrútení filmov Zabitá nedeľa, Ucho (obidva tituly sa hneď po dokončení ocitli v trezore na 20 rokov) a Princ Bajaja, pocítil silu normalizácie, keď mu aj vďaka jeho odmietavým postojom k príchodu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku 1968 a kamarátstvu s viacerými vtedajšími disidentmi, komunistické úrady zobrali pas a úspešne naštartovaná medzinárodná kariéra sa tak definitívne skončila. Dostal tiež zákaz hrať vo všetkých Československých divadlách a čo sa týka filmu mohol pôsobiť len v komparze, alebo epizodických úlohách (napr. filmy Vlak do stanice Nebe, Morgiana).
Ivan Palúch tiež založil v Banskej Bystrici Fakultu dramatických umení na Akadémií umení. Z fakulty však musel odísť, lebo nemal dokončenú vysokú školu. Neskôr vyučoval na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Písal aj divadelné hry, ktoré neboli inscenované. Okrem toho, že sa pohyboval najmä v umeleckom prostredí, nevyhýbal sa ani športu. Bol majstrom v šerme. Ivan Palúch má štyri deti. Dcéru Markétu ( s primalerínou Blankou Modrou od 1973 v emigrácii ) a troch synov Petra, Ivana a Martina, ktorý je dnes filmovým vedcom a napísal o otcovi tiež knihu spolu s Petrom Gavalierom, Janou Dudkovou, Oliverom Bakošom a Jánom Jaborníkom s názvom – Herec Ivan Palúch (2008). V roku 2008 dostal cenu Hercova misia na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach a v roku 2015 dostal tiež dlaždicu na Chodníku slávy pred mestským Divadlom P.O. Hviezdoslava v Bratislave.
Už v Krajskom divadle, v Spišskej Novej Vsi, hral Palúch desiatky postáv a jeho paleta sa čoraz viac rozširovala o postavy mladých, napospol sympatických a vitálnych mužov s miernym prídychom lyrizmu (napr. Milko v Bukovčanovej veselohre Hľadanie oblakov). Sympatickosť Palúchových spišskonovoveských postáv však nebola lacná, priamočiara, či jednoduchá. Vo veľkej miere vyviera zo zložitých vnútorných súvislostí. Palúchových mladých, energických a dynamických mladých hrdinov spájalo jednak presvedčenie zastávať správnu vec a odhodlanie za ňu aj bojovať. Jednak výrazná črta mladého rebelantstva, ale rebelantstva správneho, akceptovateľného, a teda rovnako sympatického. Hercov talent sa však prejavil hlavné tým, že akcentoval vnútorný dramatizmus spomínaných charakteristických čŕt a vedel ich primerane vyjadriť v diferencovanejších žánrových polohách. Imidž rebela sa ale s Palúchom ťahal aj naďalej v rámci filmu (napr. už len keď si vezmeme jeho najznámejšiu postavu Adama Šangalu). Snáď najvýstižnejším pomenovaním je ale pri Palúchovom filmovom herectve autenticita. Vo filmoch ako Marketa Lazarová (1967), alebo Čoskoro bude koniec sveta (1968), cítiť oslobodenie od preafektovaného divadelného herectva smerujúce skôr k minimalizmu a realizmu, kde je dôraz postavený na hercovu mimiku vyjadrujúcu vnútorný stav postavy. Okrem rebelov, pištoľníkov, či dokonca vrahov, sa tiež v Plúchovej filmografií opäť objavujú aj rozprávkoví hrdinovia bojujúci za správnu vec, ktorí prinášali do príbehov zásadný pozitívny dramatický zvrat, ako napr. Dzuro z Pivkovej hry Zvieratká a zbojníci.