Jan Štursa | |
český sochár | |
Narodenie | 15. máj 1880 Nové Město na Moravě, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 2. máj 1925 (44 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Jan Štursa |
Jan Štursa (* 15. máj 1880, Nové Město na Moravě – † 2. máj 1925, Praha) bol český sochár, jeden zo zakladateľov českého moderného sochárstva.
Štursa bol absolventom kamenárskej školy v Hořiciach a AVU v Prahe, kde bol jeho učiteľom Josef Václav Myslbek. V rokoch 1922 – 24 pôsobil ako rektor AVU. Zo začiatku bol ovplyvnený secesným symbolizmom – usiloval sa stvárniť poeticky vnútorný svet človeka (Z kúpeľa, Život uniká, Melancholické dievča). Po roku 1908 sa priklonil k zmyslovému uchopeniu plného tvaru zrelého ženského tela (Eva, Sulamit Rahu). Bol ovplyvnený aj kubizmom (reliéf Umenie, pre Mánesov most, Odpočívajúca tanečnica).
Reagoval na tragické zážitky z vojny a frontu (Pohreb v Karpatoch, Ranený). Povojnová plastika Hráč na organistrum predznamenávala estetiku civilizmu. V podstate neopúšťal základné východiska svojej zrelej tvorby – hľadanie duchovného poňatia zmyslového tvaru v bezprostrednom kontakte s videnou realitou, ktoré v povojnovom období dospelo do polohy harmonickej modelácie (Dar nebies a zeme, Víťazstvo).
Významné miesto v jeho tvorbe majú okrem portrétnej tvorby (E. Vojan, Matka umelcova, T. G. Masaryk, podobizeň M, Hübnerovej, podobizeň Maxa Švabinského) predovšetkým monumentálna realizácia (Humanita a Práca pre pylóny Hlávkovho mostu v Prahe, pomník S. Čecha a H. Kvapilovej v Prahe , B. Smetanu v Litomyšli).