Jazyčník veľkoúborový | |
Jazyčník veľkoúborový - vrchol stonky s úbormi. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Ligularia dentata (A.Gray) Hara[1][2], 1939[1][2] | |
Synonymá | |
Zoznam
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jazyčník veľkoúborový[3] (lat. Ligularia dentata)[2] je druh trvácej byliny rodu jazyčník, z čeľade astrovité (Asteraceae).[3] Jeho prirodzený areál zahŕňa východnú Áziu.[2][3]
Jazyčník veľkoúborový je tmavozelená, vzácnejšie červenkastá až červenofialová bylina zo zhrubnutým podzemkom, s početnými vláknitými koreňmi. Byľ je priama, nerozkonárená, na báze a v spodnej časti holá, v hornej časti a v súkvetí bielo pavučinato páperistá alebo krátko žliazkato chlpatá, dlhá 25 až 100 cm.[3][4]
Prízemné listy sú dlho stopkaté, nekrídlaté, so stopkou dlhou 22 až 60 cm. Listová čepeľ je v obryse obličkovitá až okrúhla, na báze hlboko srdcovitá, na okraji pravidelne zúbkatá, na líci holá, na rube bielo páperistá, dlhá do 30 cm a široká až 40 cm. Stredné a horné byľové listy sú menšie, krátko stopkaté až sediace, so širokou, výrazne nafúknutou pošvou.[3][4]
Zložené súkvetie tvorí chocholík až metlinu, zloženú z úborov s priemerom 30 až 120 mm. Úbory sú na stopkách dlhých do 90 mm, vyrastajúcich v pazuchách vajcovitých až kopijovitých listeňov. Jazykovité kvety v úbore sú dlhé do 50 mm, lúče sú podlhovasté a žlté. Rúrkovité kvety sú početné, dlhé 10 až 18 mm, tmavohnedé. Blizna je dvojramenná, oblúkovito prehnutá, vyčnievajúca z koruny. Guľovitý zákrov s priemerom do 30 mm je husto pavučinato páperistý. Zákrovné listene (9 – 13) sú podlhovasto kopijovité, na okraji hnedo lemované.[3][4]
Plodmi sú tmavohnedé valcovité nažky, pozdĺžne ryhované, dlhé do 10 mm, na vrchole so svetlo hnedočerveným chocholcom, ktorý je dlhší ako nažka.[3][4]
Jazyčník veľkoúborový je pôvodný vo východnej Ázii (Čína, Japonsko, Mjanmarsko, Vietnam). Často sa pestuje v Európe a Severnej Amerike, kde aj zriedka splanieva. Splanievanie na Slovensku bolo zatiaľ zaznamenané iba ne jednej lokalite vo Vysokých Tatrách medzi Starým Smokovcom a Horným Smokovcom, pri železničnej stanici Pekná Vyhliadka.[3]
Jazyčník veľkoúborový na miestach s prirodzeným výskytom rastie na trávnatých svahoch, okolo vodných tokov a v lesných lemoch vo výškach 700 až 3 200 m n.m. Kvitne od júla do októbra.[3]
V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[2]