Ján Vilček | |
![]() slovensko-americký mikrobiológ | |
Narodenie | 17. jún 1933 (91 rokov) Bratislava, Československo |
---|---|
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
Profesia | mikrobiológ |
Manželka | Marica Vilcek |
Odkazy | |
Webstránka | janvilcek.com |
Commons | ![]() |
Profesor MUDr. Ján Vilček, PhD. uvádzaný tiež ako Ján Tomáš Vilček[1] (* 17. jún 1933, Bratislava) je slovenský mikrobiológ, vedec, učiteľ, objaviteľ a filantrop pracujúci v USA na Newyorskej univerzite.
Narodil sa v Bratislave v židovskej rodine, ktorej sa podarilo vyhnúť transportu do koncentračného tábora. V roku 1964 emigroval a od roku 1965 pracoval v USA vo výskume liekov proti autoimunitným chorobám. V roku 2000 spolu s manželkou založili nadáciu The Vilcek Foundation. Bol ocenený viacerými cenami na Slovensku aj v USA.
Narodil sa v Bratislave. Počas roku 1944 bol po potlačení Povstania nútený spolu s rodinou utiecť z Prievidze kde jeho matka pracovala ako očná lekárka. Sedem až osem mesiacov sa ukrývali u rodiny v Nitrianskom Rudne.[2] Aj keď rodičia prežili, viacerí členovia Vilčekovej rodiny holokaust neprežili, medzi nimi jeho stará mama.[2]
Po vojne vyštudoval na Lekárskej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave. Imunológii sa venuje od druhého ročníka štúdia.[2] Štúdium ukončil v roku 1957. V Bratislave začal aj svoju vedeckú kariéru.[3] V roku 1962 získal titul kandidáta vied na Virologickom ústavu Československej akadémie vied v Bratislave.[4]
V roku 1964 sa rozhodol spolu s manželkou emigrovať z vtedajšieho Československa. Do zahraničia sa dostal na trojdňovú priepustku do Viedne, odtiaľ do Nemecka kde požiadal o utečenecký pas a o americké víza. Po troch mesiacoch od odchodu získal víza a odišiel do New Yorku. V USA ho čakali tri pracovné ponuky sprostredkované kolegami - vedcami. Vybral si miesto docenta na Lekárskej fakulte (Medical center) súkromnej Newyorskej univerzite.[2]
Už počas svojho pobytu v Československu pracoval na interferónoch. V práci pokračoval aj na Newyorskej univerzite.[2] Tejto práci sa venoval ako jeden z prvých.[5] Spolu s tímom začal neskôr pracovať aj na inej látke, ktorá patrí do skupiny cytokínov (ako aj interferóny). Táto látka je známa ako Tumor Necrosis Factor (TNF).[2] Postupne spoluvyvinul protilátku Infliximab (obchodný názov Remicade), patent drží s kolegom Junming Le-m.[6][7] Táto protilátka sa používa na liečenie Crohnovej choroby, reumatologickej artritídy[7] psoriázy a ďalších chronických zápalových ochorení.[8] Išlo o objav, ktorý mal významný vplyv na predĺženie života pacienta.
Ján Vilček publikoval viac než 350 článkov v odborných periodikách a je držiteľom a spoludržiteľom 46 patentov. Pracoval tiež vo viacerých redakčných radách vedeckých publikácií[5] a je čestným členom niekoľkých medzinárodných vedeckých spoločností.[8]
Licenčné poplatky za každý vynález si Vilček zväčša delí s univerzitou. V roku 2005 venoval časť svojho podielu z predaja Remicade vo výške 105 miliónov dolárov Lekárskej fakulte (Medical center) Newyorskej univerzity. Zisky budú plynúť až do vypršania patentu.[2][3] Dar vtedy patril medzi najväčšie dary lekárskej fakulte a najväčší dar, ktorý kedy zamestnanec daroval vlastnej univerzite[9]. Určený je na výskum a vzdelávanie.[6]
Z ostatnej časti podielu za licenčné poplatky založil spolu s manželkou nadáciu, ktorá sa venuje významu imigrácie do USA ako aj vede a umeniu.[2] "The Vilcek Foundation" bola založená v roku 2000.[5] (Nadácia bola pôvodne založená 1. decembra 2000 ako Friderika Fisher Foundation, teda s menom Vilčekovej matky, ktorá bola oftalmologička. [10]) Každoročne nadácia udeľuje štyri ceny v celkovej hodnote 150 tisíc dolárov, dve v oblasti medicínskeho výskumu a dve v oblasti umenia. [8]
Vilček stále ešte rozumie aj hovorí aj po slovensky a to aj vďaka spolupráci jeho nadácie s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.[11]