Mateusz Gniazdowski | ||||||||
![]() Gniazdowski v roku 2022 | ||||||||
Veľvyslanec Poľska v Česku | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 2022 – 2024 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 1974 (50 alebo 51 rokov) Varšava, Poľsko | |||||||
Odkazy | ||||||||
![]() | Mateusz Gniazdowski (multimediálne súbory) | |||||||
Mateusz Gniazdowski (* 1974, Varšava, Poľsko) je analytik, politológ a historik, od 16. septembra 2022 veľvyslanec Poľska v Česku. Vedenie zastupiteľského úradu v Prahe ukončil 31. júla 2024. Odborný asistent v Centre pre štúdiá východnej Európy Varšavskej univerzity (SEW UW).[1]
Absolvoval magisterské štúdium na Inštitúte politických vied Varšavskej univerzity a doktorandské štúdium na Inštitúte politických vied Slovenskej akadémie vied, ktoré ukončil obhajobou dizertačnej práce na Univerzite Komenského v Bratislave (PhD).[2] Skôr tiež absolvoval strednú odbornú školu civilného letectva vo Varšave (1994) a študoval aj na Fakulte energetiky a letectva Varšavskej polytechniky (1994 – 95).[3] V rokoch 2004 – 2010 bol zamestnancom Poľského inštitútu medzinárodných vecí (PISM), následne pracoval v Centre východných štúdií (OSW), kde od roku 2016 bol zástupcom riaditeľa.[4] V rokoch 2013 – 2022 bol predsedom Programovej rady Poľsko-českého fóra pri ministrovi zahraničných vecí Poľskej republiky, v roku 2014 bol vymenovaný ministrom vedy a vysokého školstva Poľskej republiky za člena Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied.
Ako analytik sa špecializoval na analýzu vnútornej a zahraničnej politiky stredoeurópskych krajín s osobitným zameraním na regionálnu spoluprácu, ako aj na západný Balkán a oblasť Baltského mora s prihliadnutím na bezpečnostné otázky vrátane energetiky. Je spolueditorom (s Piotrom Samerekom a Tomášom Strážayom) a spoluautorom knihy Súčasné poľsko-slovenské vzťahy (Współczesne stosunki polsko-słowackie), ktorú vydalo Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v roku 2016.
Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriava predovšetkým na históriu poľsko-českých a poľsko-slovenských vzťahov v 20. storočí. Je spoluautorom niekoľkých knižných publikácií a autorom niekoľkých desiatok vedeckých článkov. Tému svojej dizertačnej práce – Autonómia Slovenska v poľskej politike (1936 – 1939): Medzi dôvernou a verejnou diplomaciou – prezentoval okrem iného vo vedeckých štúdiách: Kwestia słowacka a polska idea „trzeciej Europy“ In: Modernizacja – centrum – peryferie, ed. W. Borodziej, S. Dębski, Varšava : PISM, 2009, s. 161 – 191; Slovenský autonomizmus v poľskej politike v 30. rokoch. In: Česko-slovenská historická ročenka 2010, Brno 2012, s. 243 – 264, a tiež v časopise Kontakty („Zbližovacia akcia“: predpoklady, rozvoj a výsledky poľského záujmu o Slovensko v medzivojnovom období. In: Kontakty XVI, 2018, s. 39 – 52), kde boli publikované aj iné jeho štúdie, okrem iného: Poliaci a poľská otázka v publicistike Svetozára Hurbana Vajanského. In: Kontakty XIX, 2022, s. 84 – 96; Slovenská otázka očami poľských diplomatov v Prahe (1990 – 1992). In: Kontakty XVIII, 2020, s. 5 – 23.
Je členom medzinárodného redakčného kruhu časopisu Vojenského historického ústavu Vojenská história a redakčného výboru časopisu Polski Przegląd Dyplomatyczny, bol tiež členom redakčnej rady časopisu Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied Kontakty (2014 – 2022). V roku 2020 mu bol udelený čestný odznak ministra zahraničných vecí Poľskej republiky Bene Merito.
Od 16. septembra 2022 do 31. júla 2024 ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec viedol zastupiteľský úrad Poľskej republiky v Česku.[5]