Michal Ajvaz

Michal Ajvaz
český básnik, prekladateľ a spisovateľ
český básnik, prekladateľ a spisovateľ
Narodenie30. október 1949 (75 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Michal Ajvaz

Michal Ajvaz (* 30. október 1949, Praha) je český básnik, prekladateľ a spisovateľ, predstaviteľ magického realizmu, súčasnej literárnej fantastiky.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval češtinu a estetiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Do roku 1994 sa živil rôznymi robotníckymi profesiami. Pracoval ako sálový robotník v obecnom dome na Prahe 4, nočný strážnik parkoviska, potom ako domovník v hoteli v Krkonošiach a čerpač vody vo firme Vodní zdroje. Potom pracoval medzi rokmi 1996 až 1999 ako redaktor Literárních novin a od roku 2003 je zamestnaný v centre pre teoretické štúdie Akadémie vied a Karlovej univerzity. Do roku 1989 nenapísal žiadnu knihu, hoci hovorí, že písal v nepravidelných intervaloch už od pätnástich rokov. Svoju prvú knihu vydáva teda až v roku 1989 a je pomenovaná Vražda v hotelu Intercontinental.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Celkovo sa v Ajvazovej tvorbe vyskytuje mnoho symbolov – ako napríklad symbol knihy, ktorej po prečítaní mizne text, symbolizujúci utekajúci život ad. Ajvaz si uchoval svoju hravosť a miernu roztomilosť prozaickej tvorby, čím svoje diela odľahčuje, napriek tomu ich vážnosť udržiava na takej hranici, aby dávala zmysel a pôsobila vo svojej magickosti a mýtickosti prirodzene.

Novšie romány

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 napísal román Tyrkysový orel, potom v 2001 napísal fiktívny cestopis Zlatý Věk a potom ešte romány Prázdné ulice alebo Cesta na jih, v týchto knihách už opúšťa svoju obľúbenú Prahu a rozširuje svoje magické reálie hlboko do sveta, napríklad Malajzie, malého alpského mestečka, fiktívnej juhoafrickej krajiny a ďalšie a ďalšie.

Filozofické spisy

[upraviť | upraviť zdroj]

Mimo beletristickej knihy písal Michal Ajvaz aj filozofické spisy. V roku 1994 vydal knihu Znak a bytí, kde sa zamýšľa nad Derridovou filozofiou. Potom v roku 1997 vydal dve knihy, Tiché labyrinty a Tajemství Knihy. A konečne posledný filozofický spis Světelný prales vyšiel v roku 2003. Mimo to písal Ajvaz tiež mnohé eseje a zaoberal sa filozofiou a tvorbou rôznych magických realistov. V roku 2003 mu preto vyšla kniha Sny gramatik a Záře písmen, kde rozoberá Borgesovu literárnu tvorbu.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vražda v hotelu Intercontinental (1989, Mladá fronta) – Názov knihy napovedá detektívne motívy, keď ale knihu otvoríme, nečakane objavíme dlhé a zaujímavé básne. Je to krátka knižka a začína sa tu rysovať Ajvazovo literárne zameranie. Nachádzame tu fantazijné bytosti zasadené do pražských a stredočeských reálií. Po Václavskom námestí behá tiger a keď obídeme Malú Stranu dostaneme sa do Nepálu. Ajvaz sa ale v knihe neobmedzuje na jednoduché dráždenie čitateľovej fantázie, ale do básní opatrne komponuje aj vlastné filozofické názory.
    Ďalší z Ajvazových hlavných znakov, ktorý nájdeme aj vo Vražde v hotelu Intercontinental, je dokonalý Ajvazovský rozprávačský um, kedy dokáže fantazijné bytosti do reálií zakomponovať tak, že čitateľovi pripadajú ako čosi bežného až celkom všedného. Ako by tam boli vlastne vždy.
    Kniha je zostavená z niekoľkých desiatok rôzne dlhých básní, nepresahujúcich ale dve strany knihy, ktoré samy o sebe sú o niečom inom a predsa na seba nejakým zvláštnym spôsobom nadväzujú a sú spojené. Snáď nejakoi magickou niťou, otvárajúce dvere druhého sveta, do ktorého sa čitateľ pozerá z chladnej reality. Nikdy sa ale tieto dvere nesmú otvoriť príliš veľa.
    Vražda je predsa len prvotina a preto v tomto diele stále niečo chýba a je z neho cítiť akási nerozhodnosť, kedy si hľadá Ajvaz svoje miesto v literatúre.
  • Návrat starého varana (1991, Mladá fronta) – Ajvaz tu znova rozohráva svoj kolotoč obraznosti a krátke poviedky, z ktorých je kniha zložená, spája znovu dohromady. Ajvaz ukazuje v knihe obyčajných mestských ľudí v obyčajných situáciách, ktoré ale robí neobyčajnými práve implantáciou akéhosi mýtična. Vidí v tých najobyčajnejších veciach nejaký hlbší a tajomný zmysel a tento rozpracováva až do dokonalosti.
    Ajvaz do svojich kníh ale mimo mýtičnosť a reálnosť vkladá tiež istú dávku hry, vtipu, roztomilosti a celé to tak pôsobí akosi nadnesene. Ajvazovi hrdinovia situáciami preplávajú, mnohokrát ich sami ani neprežívajú, len premýšľajú, čo by sa mohlo stať alebo počúvajú zážitky druhých.
  • Druhé Město (1993 Mladá fronta 2005 Petrov) – druhá prozaická kniha. Ajvaz hovorí, že prvé vydanie mu po odovzdaní rukopisu ani nebolo vrátené na korektúru, a tak je v ňom obsiahnutých veľa chýb a nepresností, kvôli ktorým nemôžeme dostatočne pochopiť myšlienku knihy, ktoré už ale sú v druhom vydaní opravené. Druhé město je prvá Ajvazova kniha s uceleným príbehom, ktorý sa rozkladá v mnohých kapitolách na približne 200 stranách. Dej sa odohráva v zasneženej zimnej Prahe v bližšie neurčenom čase. Rozprávač (v celej knihe zostáva nepomenovaný) nachádza v antikvariáte zvláštnu knihu písanú neznámymi znakmi, požičia si ju a rozhodne sa ju preskúmať. Vyjde najavo, že súbežne s Prahou existuje ešte akési tajomné druhé mesto, ktoré sa rozkladá v okrajoch nášho sveta, v miestach, ktoré svojimi zmyslami a rozumom opomíname... V noci na Karlovom moste pobehujú losy, na filozofickej fakulte prebiehajú podivné prednášky, na ktoré sa človek musí dostaviť s lasičkou, medzi zasneženými poľami a po uliciach prechádza zelená električka, ktorá "požiera" cestujúcich a odváža ich do druhého mesta, v tme šatníkov prebieha vojna tak zdĺhavá, že sú niektorí bojovníci na nepoznanie od kabátov, a keď nastúpite za chladného daždivého večera do vagónu na opustenej stanici, môže sa vám stať, že vo vnútri namiesto sedadiel nájdete len studenú gotickú kaplnku alebo seminár o dávnych démonoch uväznených v deklinačných koncovkách.
    Rozprávač sa vydáva po stopách druhého mesta a v bistre na Pohořelci sa stretáva s dievčaťom, ktorej otec robí v druhom meste veľkňaza. Čím hlbšie však preniká do tajomstva druhého mesta, tým viac je zapletený do nejasností a záhad. Na streche svätovítskej katedrály hovorí s recitačným vtákom, vypočuje rozhovor dvojice, ktorá na zaoceánskom parníku pláva pražskými ulicami, stretáva sa s tajuplnými obyvateľmi druhého mesta a uniká im.
    Až potom si uvedomí, že nie je možné pochopiť druhé mesto, že sa môže len stať jeho súčasťou. Pretože náš svet je svetom stredov, vnímame len to, čo sme zvyknutí vnímať, a zabúdame to, čo sme zvyknutí opomínať. Nehľadáme nálady skryté v záhyboch záclon a hudbu vo zvukoch prechádzajúceho vlaku. Rozprávač za sebou zanechá knihu čoby správu o hľadaní a odchádza ústrety zelenej električke, aby do druhého mesta odišiel raz a navždy.
    Kniha bola ocenená vydavateľstvom Mladej fronty ako najlepšia česká kniha za rok 2003.[1].
  • Znak a bytí. Úvahy nad Derriderovou grammatologií (1994, Filosofia, Praha)
  • Tiché labyrinty (1997, Argestea, Praha)
  • Tyrkysový orel (1997, Hynek) – román
  • Tajemství knihy (1997, Petrov)
  • Zlatý věk (2001, Hynek) – fiktívny cestopis
  • Sny gramatik, záře písmen. Setkání s Jorgem Luisem Borgesem (2003, Hynek)
  • Světelný prales. Úvahy o vidění (2003, OIKOYMENH, Praha)
  • Prázdné ulice (2004, Petrov) – román
  • Druhé město (2005, Petrov)
  • Padesát pět měst (2006, Červený Kostelec – Příbram)
  • Cesta na jih (2008, Druhé město, Brno) – každý príbeh je len začiatkom príbehu ďalšieho, zo záhybov a tvarov jednej reality vznikajú reality ďalšie, tak by sa dala zhrnúť hlavná myšlienka Cesty na jih. Spletitý reťazec vnorených rozprávaní, ktorý začína ospalého letného večera na Kréte, kde sa rozprávač stretáva s Martinom, ktorý mu oznámi svoj príbeh z uplynulého leta, postupne prechádza mnohými reálnymi i fiktívnymi svetmi, postavy kníh rozprávajú príbehy, ktorých postavy rozprávajú príbehy ďalšie... Vražda z rúk Ding an sich, Veci o sobe z Kritiky čistého rozumu stvárnené v bizarnom balete na javisku malého zapadnutého divadla, drôtená kniha, ktorú vytvoril trestanec vo fiktívnej krajine latinskej Ameriky, príbeh démona, ktorý sa vždy po mnohých rokoch musí zúčastniť krutých bojov v malachitových palácoch, renesancie tajomného lygdského učenia, tým všetkým príbehy prechádzajú, splietajú sa, jeden sa vynorí z druhého a zase v ňom zanikne. Martin sa sprvu podieľa na vyšetrovaní podivnej smrti dvoch nevlastných bratov, ale ako sa putovanie za pravdou skrz mesta a mestečká Slovenska, Maďarska, Slovinska, Talianska a nakoniec aj Grécka predlžuje, začína si uvedomovať, že vraždy možno nie sú hlavnou príčinou cesty, na ktorú sa vydal. Že ho celú dobu vábil dych opadanej omietky, zelených okeníc, pach slanej morskej vody a mramorové sochy na prázdnych námestiach. Že ho celú dobu vábil juh.
  • Snování (2008, Pavel Mervart, Červený Kostelec) – s Ivanom M. Havlom
  • Sindibádův dům (2010, Pavel Mervart, Červený Kostelec) – druhá kniha korešpondenčných rozhovorov s Ivanom M. Havlom
  • Lucemburská zahrada (2011, Druhé město, Brno) – novela

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ernst Jünger: Na mramorových útesech (Mladá fronta, 1995, Praha)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ADAMOVIČ, Ivan; NEFF, Ondřej. Slovník české literární fantastiky a science fiction. Praha : R3, 1995. ISBN 80-85364-57-3. Kapitola Ajvaz, Michal, s. 25.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michal Ajvaz na českej Wikipédii.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: