Neofit Bozveli
| Neofit Bozveli | |
 bulharský cirkevný predstaviteľ | |
| Narodenie | 1785 Kotel, Bulharsko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. jún 1848 Chilendarský kláštor |
| Odkazy | |
| Commons |  Neofit Bozveli |
Neofit Bozveli (bulh. Неофит Бозвели; * 1785, Kotel, Bulharsko - † 4. jún 1848) je jeden z predstaviteľov bulharského duchovenstva, spisovateľ a tiež jeden z vodcov národného boja za cirkevnú slobodu. V roku 1810 vstúpil do Chilendarského kláštora a o niečo neskôr odišiel do Svištova, kde sa stal knihovníkom a učiteľom. Krátke obdobie pôsobil v Srbsku, ale nakoniec sa usídlil vo Velikom Tărnove. Tu sa medzi obyvateľstvom snažil rozširovať myšlienku bulharského národného sebauvedomenia, za čo si vyslúžil miesto vedúcej osobnosti v boji proti gréckemu duchovenstvu. V roku 1839 sa ho Bulhari dokonca snažili ustanoviť na miesto dovtedajšieho gréckeho vladyku. Poslovia však boli sluhami carihradského patriarchu podplatení, a tak sa novým vladykom stal Neofit Vizantios a Neofit Bozveli iba jeho protosynkelom. V roku 1841 sa po obvinení z neposlušnosti voči gréckemu vladykovi dostal do kláštorného zajatia na polostrov Atos, odkiaľ sa ale o tri roky vrátil do Carihradu. Podľa neho toto mesto v tom čase malo vhodné podmienky na pokračovanie v boji proti gréckemu patriarchátu, lebo sa tam nachádzalo veľa západných diplomatov a ľudia blízki Osmanskej porte. Jeho kritika gréckeho duchovenstva vyústila v roku 1845 do druhého zatknutia, a Neofit bol opäť nútený odísť na Atos. O tri roky neskôr v kláštore umrel a nádeje na víťazstvo v boji proti gréckemu duchovenstvu sa jeho smrťou rozplynuli.
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Смоховска-Петрова, Ванда. „Неофит Бозвели и българският църковен въпрос (Нови данни из архивите на Адам Чарториски)“. София, БАН, 1964.