Nik Xhelilaj | |
---|---|
Celé meno | Kreshnik Xhelilaj |
Narodenie | 5. marec 1983 (41 rokov) Tirana, Albánsko |
Roky pôsobenia | 2005 – súčasnosť |
Nik Xhelilaj (*5. marec 1983, Tirana) je albánsky herec.
Nik Xhelilaj sa narodil 5. marca 1983 [1] v Tirane v Albánsku. Jeho rodné meno je Kreshnik Xhelilaj. Ako 14 -ročný odišiel do Istanbulu kvôli štúdiu na strednej vojenskej škole. Obaja jeho rodičia sú vyšší vojenskí hodnostári, jeho otec sa narodil v Vlorë a jeho matka sa narodila v Tepelenë. Nik Xhelilaj predovšetkým na prianie otca začal navštevovať najstaršiu vojenskú strednú školu v Turecku, a síce Vojenskú strednú školu Kuleli so sídlom v Çengelköy v Istanbule na ázijskom pobreží Bosporského prielivu, ale po niekoľkých mesiacoch školu opustil a vrátil sa do Tirany. Ako 18 ročný si podal prihlášku na štúdium práva, ale v prijímacom konaní neuspel. Práve v tom čase sa v Tirane otváral špeciálny kurz herectva, čo bola v Albánsku vtedy úplná novinka. Mladý Kreshnik Xhelilaj videl reklamu na tento projekt a rozhodol sa, že to skúsi. Išlo o projekt "Sirea Film", ktorý sa vyprofiloval ako škola scénického umenia a zameriaval na vyhľadávanie a všestrannú edukáciu mladých talentov v oblasti umenia [2]. Na čele projektu stáli dve osobnosti v oblasti umenia Leonard Bombaj a Alfred Trebicka. Práve oni nasmerovali Kreshnika Xhelilaja na štúdium herectva. Xhelilaj si preto podal prihlášku na Akadémiu umení v Tirane a uspel. Na Akadémiu umení, Fakultu dramatických umení, odbor herectvo nastúpil ako 21 ročný (2004). Jeho prvé účinkovanie vo filme sa datuje už do roku 2005. Išlo o krátky film Me një përdorim (doslova: Na jedno použitie) režiséra menom Erion Hasanllari [3]. Skutočný prielom v jeho hereckej kariére priešiel však o tri roky neskôr. V tom istom roku, keď sa mladý herec objavil v spomenutom krátkom filme, si ho po skončení prvého ročníka na Akadémii umení, vybral známy filmový režisér Piro Milkani do hlavnej úlohy filmu Smutek paní Šnajderové (albánsky: Trishtimi i zonjës Shnajder). Samotný dej sa vo všeobecnosti zaoberal životom režiséra Milkaniho v 60. rokoch, a to počas jeho štúdií vo vtedajšom Československu. Film Smutek paní Šnajderové sa nakrúcal v Ratajoch nad Sázavou a Českom Šternberku. Nik Xhelilaj vôbec nevedel po česky, preto sa naučil celý text odriekať v češtine. Práve v tom čase sa stal známym ako Nik Xhelilaj, keďže českému štábu sa ťažko vyslovovalo jeho krstné meno "Kreshnik", a preto sa ponúkol nápad skrátiť hercovo krstné meno na "Nik". Film mal premiéru v roku 2008. Počas štúdia na Akadémii umení, konkrétne v 3. ročníku, debutoval i na divadelných doskách, a to v hre Tennessee Williamsa, Električka zvaná Túžba. Hral náročnú postavu Stanleyho Kowalského [4]. Vrátiac sa k filmom, Nik Xhelilaj hral neskôr hlavné úlohy v celovečerných filmoch Alive! (2009), Der Albaner (2010) a Seven Lucky Good (2014), alebo vedľajšiu úlohu vo filme Real Playing Game (2013). Okrem toho doma v Albánsku spolumoderoval kvalifikačnú súťaž populárnej hudby Eurovision Song Contest 2012. Bolo to v decembri 2011 a išlo o jubilejný 50. ročník ART Song festivalu, ktorý sa konal v Kongresovom paláci v Tirane [5]. Krátko predtým Nik Xhelilaj tancoval v albánskej verzii tanečnej súťaže Dancing with the Stars [6]. V Turecku, kde hral vo viacerých televíznych seriáloch [7], je rovnako populárny ako doma v Albánsku. V USA, konktrétne v Houstone, získal cenu za najlepší mužský herecký výkon, a to vo filme Seven Lucky Good, v ktorom hral hlavnú úlohu, postavu menom Mehmet a ktorý tu na „WorldFest-Houston International Film Festival“ získal Zvláštnu cenu poroty. Cena "Najlepší herec" mu bola udelená počas slávnostného ceremoniálu filmového festivalu. Nik Xhelilaj zapôsobil v roku 2016 v roli Winnetoua a v trojdielnom televíznom seriáli. V apríli 2017 mal premiéru divákmi i odbornou kritikou vysoko hodnotený turecko - nemecko - americký film Zer. Hlavnú úlohu hral Nik Xhelilaj, scenáristom a režisérom v jednej osobe bol Kazim Öz. Film sa dotýka veľmi citlivej témy - otvára tému masakru Kurdov v Dersim v roku 1938 a vymazania tejto udalosti z tureckých oficiálnych dejín, preto bol film na 36. filmovom festivale v Istanbule uvedený len v cenzurovanej verzii. Mnoho kín v Turecku premietanie zrušilo a nakoniec film premietalo v tejto krajine len 11 kín [8].