Ostrów Lednicki (slov. Lednický ostrov) je názov ranostredovekej archeologickej lokality, ktorá sa nachádza na rovnomennom ostrove na jazere Lednica vo Veľkopoľskom vojvodstve v Poľsku. Je jedným z najdôležitejších miest v histórii Poľska. Za panovania Meška I. a Boleslava Chrabrého tu bolo jedno z hlavných obranných a administratívnych stredísk Poľska. Ostrov ležal blízko dôležitého strategicko-obchodného pozemného ako aj vodného koridoru medzi mestami Poznaň a Gniezno v centre kmeňa Poľanov. Zachovali sa tu pozostatky hradiska a najstaršej predrománskej architektúry v Poľsku. Palácovo-sakrálna stavba s nádržami na krst a samostatne stojaci cintorínsky kostol s hrobmi v lodi a prístavkoch. Oba objekty boli postavené v časoch vlády Meška I. (pred rokom 966).
Nachádzalo sa na južnej strane ostrova. Obkolesoval ho drevozemný val s dĺžkou približne 500 m. Jeho súčasná maximálna výška dosahuje 8 m, no dávnejšie mohol dosahovať až 12 m. Na budovu bolo využité drevo z povrchu približne 800 hektárového lesa. Výrazný prekop v severnej časti valu označuje miesto dávnej vstupnej brány zo strany podhradia. Vo vnútri hradiska sa nachádzajú pozostatky dvoch budov. Paláca s kaplnkou (južne) a cintorínskeho kostola (severne). Palác a k nemu z východnej strany prináležiaca kaplnka s priemerom 11,5 m boli vybudované v rovnakom čase, okolo 963 až 966 roku, z miestneho skalného materiálu štiepaného na ploské platničky a spájaného sadrou.