Rastislav Káčer

Rastislav Káčer
slovenský diplomat
Rastislav Káčer v roku 2011
Rastislav Káčer v roku 2011
17. minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade
13. september 2022 – 15. máj 2023
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Ivan Korčok Miroslav Wlachovský Nástupca
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Česku
V úrade
20. október 2020 – 13. september 2022
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Eduard Heger
Predchodca Peter Weiss[1] Ingrid Brocková Nástupca
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku
V úrade
2013 – 2018
PrezidentAndrej Kiska
Ivan Gašparovič
Predchodca Peter Weiss[2] Pavol Hamžík[2] Nástupca
Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Spojených štátoch
V úrade
2003 – 2008
PrezidentIvan Gašparovič
Rudolf Schuster
Predchodca Martin Bútora[3] Peter Burian[3] Nástupca
Biografické údaje
Narodenie9. júl 1965 (59 rokov)
Nová Baňa, ČSSR (dnes Slovensko)
Politická stranaDemokrati (od marca do mája 2023)
Alma materCHTF SVŠT
Vierovyznaniekresťanstvo[4]
Rodina
Manželka
Otília, rod. Ďuricová 1986 – 2020
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRastislav Káčer
(multimediálne súbory)

Ing. Rastislav Káčer (* 9. júl 1965, Nová Baňa)[5] je slovenský diplomat a bývalý politik, ktorý od septembra 2022 do mája 2023 pôsobil ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vo vláde Eduarda Hegera. Od marca 2023 bol členom podpredsedníctva politickej strany Demokrati, no stranu opustil k 1. máju.[6]

Predtým pôsobil ako veľvyslanec SR v Spojených štátoch (2003 – 2008), Maďarsku (2013 – 2018) a Česku (2020 – 2022) a dlhodobo sa podieľal na úsilí o vstup SR do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Štúdium a chemická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyštudovaní základnej školy v Žarnovici a Nitre (1971 – 1979) a Gymnázia Eugena Gudernu v Nitre (1979 – 1983; dnes Gymnázium, Golianova 68, Nitra) pracoval ako robotník v podniku Autobrzdy Vráble (1983 – 1984). Pôvodne plánoval štúdium medicíny, keďže aj jeho otec bol lekárom, no na lekársku fakultu sa podľa vlastných slov nedostal z ideologických dôvodov.[7]

„ Som štvrtinový Maďar a trojštvrtinový Slovák (...) z takého vidieckeho katolíckeho prostredia Dolného Pohronia a Ponitria a som z rodiny, kde nikto nikdy nebol v komunistickej strane a v mladosti ‚komunista‘ bola skôr taká nadávka.

Veľmi som chcel byť lekár, ako môj otec, ale na prijímacích pohovoroch v roku osemdesiattri (...) keď sa ma pýtala docentka na tej ústnej časti (prijímacích skúšok), že čo to je proletársky internacionalizmus a ja som trikrát to nejako sa snažil obkecať, na štvrtýkrát mi hovorí: ‚Mladý muž, vy evidentne nerozumiete tomu konceptu proletárskeho internacionalizmu.‘ A vtedy to do mňa tak trochu strelilo, vyskočil som a hovorím: ‚Pani docentka, skutočne nerozumiem.‘ Odišiel som, potom som rok robil robotníka, (...) to bola strašne cenná skúsenosť, a potom som vyštudoval organickú chémiu.

“
– R. Káčer na diskusii „Mýty v nás a okolo nás“ (23. apríl 2023)[8]

V rokoch 1984 – 1989 absolvoval štúdium organickej chémie na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (1984 – 1989; dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave) a vzápätí pracoval ako vedecký pracovník v biochemickom výskume vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra (1989 – 1991).[7][9]

Diplomatická služba a súkromný sektor

[upraviť | upraviť zdroj]

Po Nežnej revolúcii ho zaujala možnosť štúdia medzinárodných vzťahov,[7] preto v rokoch 1991 – 1995 študoval na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1992 takmer nepretržite pôsobí na Ministerstve zahraničných vecí SR – v roku 1994 sa stal vedúcim oddelenia analýz odboru analýz a plánovania, v rokoch 1994 – 1998 bol prvým tajomníkom Misie SR pri NATO v Bruseli, v roku 1998 získal funkciu riaditeľa odboru analýz a plánovania a v rokoch 1999 – 2001 bol generálnym riaditeľom sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky. Popri zamestnaní na rezorte zahraničia od 1. februára 2001[10] do roku 2003 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR,[9] kde sa podieľal na rokovaniach o vstupe Slovenska do NATO.[11]

V rokoch 2003 – 2008 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR vo Washingtone, D. C.. V rokoch 2008 – 2012 pôsobil v súkromnej konzultačnej spoločnosti FIPRA Slovakia, s.r.o. Okrem toho v tomto období zastával funkciu prezidenta a predsedu správnej rady Slovenskej atlantickej komisie (2008) a post viceprezidenta medzinárodnej mimovládnej Asociácie Atlantickej zmluvy v Bruseli (2007 – 2011). Spoluzaložil a predsedal (neskôr už len ako čestný predseda) občianskemu združeniu GLOBSEC[11][12] (2008 – 2020).[9]

V rokoch 2013 – 2018 opätovne pôsobil v slovenskej zahraničnej službe ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti.[9] Následne sa znovu začal angažovať v súkromnom sektore, keď 25. augusta 2018 založil spoločnosť RK Strategies s.r.o., ktorej bol konateľom (do 3. novembra 2020) a jediným spoločníkom (do 28. júna 2022).[13]

20. októbra 2020 ho prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Prahe,[14] pričom nasledujúci deň v Prahe odovzdal poverovacie listiny.[15] Podľa Denníka N o jeho vymenovaní rozhodla vláda SR v utajovanom režime začiatkom júla 2020.[16]

Ministerská činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Vymenovanie za ministra

[upraviť | upraviť zdroj]

Vládna kríza spôsobená pretrvávajúcimi nezhodami medzi predsedom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ministrom financií Igorom Matovičom a predsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS), ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom sa skončila odchodom SaS z vlády. 13. septembra 2022 prezidentka SR Z. Čaputová prijala demisiu odchádzajúcich ministrov, nominantov SaS, a zároveň do funkcie vymenovala nových ministrov navrhnutých predsedom vlády Eduardom Hegerom (OĽaNO), okrem iných aj R. Káčera za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.[17][18][19]

S ponukou stať sa ministrom zahraničia v menšinovej vláde ho v mene premiéra oslovil minister obrany Jaroslav Naď zhruba v polovici augusta 2022, čo Káčer hneď prijal. Podľa vlastných slov tak učinil kvôli zabezpečeniu kontinuity zahraničnej politiky v otázke podpory Ukrajiny, udržania jednoty Európskej únie a riešenia energetickej krízy.[4] Informáciu o tom, že Káčer dostal ponuku nahradiť odchádzajúceho ministra zahraničia Ivana Korčoka medializoval Denník N už 6. septembra 2022.[20]

Spolupráca v rámci Európskej únie a NATO

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá bilaterálna zahraničná cesta ministra Káčera od nástupu do funkcie smerovala do Prahy. 3. októbra 2022 rokoval s ministrom zahraničných vecí Českej republiky Jánom Lipavským najmä o možnostiach rozvoja vzájomnej a regionálnej spolupráce. Predmetom rozhovorov bolo aj obnovenie slobody pohybu na česko-slovenskej hranici, keďže 29. septembra 2022 vláda ČR zaviedla kontroly na hraniciach so Slovenskom ako mimoriadne opatrenie z dôvodu zvýšenej nelegálnej tranzitnej migrácie.[pozn 1] Stretol sa aj s prezidentom Milošom Zemanom, predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markétou Pekarovou Adamovou a prvým podpredsedom Senátu Parlamentu ČR Jiřím Růžičkom.[22]

Na rokovaní s vysokým predstaviteľom Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepom Borrellom 10. októbra 2022 v Bruseli vyjadril R. Káčer ochotu vlády SR podieľať sa na urýchlenom vytvorení vojenskej asistenčnej misie na Ukrajine. Za kľúčové a čoraz strategicky významnejšie označil rozširovanie EÚ na západnom Balkáne a zároveň presadzoval zámer zvýšiť zastúpenie občanov SR v Európskej službe pre vonkajšie činnosti, teda v diplomatickej službe EÚ.[23][24] Výrazným posunom v tomto smere bolo vymenovanie slovenskej diplomatiky Kataríny Mathernovej za vedúcu stálej delegácie EÚ na Ukrajine.[25]

Na dvojdňových rokovaniach ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v Bruseli 4. – 5. apríla 2023 minister Káčer vyjadril v mene vlády SR vôľu, aby bola na summite vo Vilniuse (11. – 12. júl 2023) odsúhlasená trvalú prítomnosť spojeneckých vojenských jednotiek na východnom krídle NATO a aby boli tieto jednotky rozšírené z práporov do veľkosti brigády.[26]

Žiadosť o odobratie poverenia viesť ministerstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

5. mája 2023 minister Káčer poslal zo zahraničnej služobnej cesty prezidentke Zuzane Čaputovej sken listu, v ktorom ju požiadal o odobratie poverenia viesť ministerstvo zahraničných vecí.[27]

Udialo sa tak po medializácii kauzy ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana, ktorá spočívala v udelení nenávratného finančného príspevku od Ministerstva životného prostredia SR vo výške 1,4 milióna eur pre spoločnosť REKO RECYCLING spol. s r.o., v ktorej je Samuel Vlčan konečným užívateľom výhod. Minister Vlčan v dôsledku medializácie kauzy odstúpil zo svojej funkcie,[28][29][30] pričom premiér E. Heger vo svojom mimoriadnom televíznom vystúpení vyzval, aby situácia neskončila vymenovaním úradníckej vlády.[31][32] Minister Káčer premiérovo vystúpenie skritizoval slovami: „Ak by aj bola váhala včera, premiér jej svojim vystúpením večer zúžil a uľahčil rozhodovanie. Strašné babráctvo.“[33]

Podľa Jána Budaja a Pavla Nechalu, ktorí sú členmi predsedníctva Demokratov, Káčerovo rozhodnutie nesúvisí s kauzou.[34]

Stranícke pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Minister Káčer spolu s ministrami Jánom Budajom, Karelom Hirmanom a Jaroslavom Naďom a premiérom Eduarda Hegera na tlačovej konfernecii 7. marca 2023 oznámili vstup do politickej strany Modrá koalícia (do 26. januára 2023 pôsobiacej pod pôvodným názvom SPOLU – občianska demokracia) a predstavili jej pretvorenie na politický subjekt Demokrati[35][36] (zmena názvu strany na „Demokrati“ bola zaregistrovaná 16. marca[37]). Káčer v strane zastáva funkciu člena predsedníctva.[38][39]

V rozhovore pre Denník N zo 14. marca Káčer reagoval na otázku o vylúčení spolupráce s Hlasom – sociálnou demokraciou, ktoré avizoval E. Heger už na úvodnej tlačovej konferencii Demokratov, konštatovaním, že „necítim potrebu vytláčať Hlas z priestoru normálnych politických strán“, keďže strana spĺňa nutné minimum „toho, čo by malo integrovať strany, ktoré by mali mať ambíciu vládnuť v tejto krajine“. Odsúdil odmietavý postoj Hlasu k podpisu obrannej dohody so Spojenými štátmi, no vyjadril presvedčenie, že „odvtedy je ich prístup konzistentnejší a normálnejší“ a že o vylúčení spolupráce budú beztak musieť rozhodnúť kolektívne orgány strany.[40] Podľa vyjadrenia E. Hegera v talkshow Večer Mareka Vagoviča z 21. marca Káčer „svoj postoj k Hlasu prehodnotil“, pričom snem strany schválil, že spoluprácu s Hlasom odmieta.[41][42]

Káčer k 1. máju opustil stranu Demokrati a zároveň oznámil, že nebude kandidovať v predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023.[6][43]

Politické postoje

[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatnú časť svojej kariéry venoval úsiliu o vstup Slovenska do NATO, preto je prirodzené, že euroatlantickú integráciu Slovenska pokladá za kľúčovú pre normálny vývoj štátu.[44][45] Zároveň opakovane a otvorene kritizoval politiku maďarského premiéra Viktora Orbána[46] a ruského prezidenta Vladimira Putina.[20][12] Odsudzujúc ruskú inváziu na Ukrajinu (2022),[45][47] kladne zhodnotil darovanie slovenských protilietadlových a protiraketových systémov S-300 Ukrajine[48] a ostro skritizoval bývalého predsedu vlády, predsedu opozičnej strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD) Roberta Fica za šírenie prokremeľských názorov.[49] Považuje za nutné udržať medzinárodné sankcie voči Rusku dokiaľ Rusko neopustí územie Ukrajiny vrátane Krymu.[4]

Z hľadiska vlastného politického presvedčenia sa pokladá za liberálneho konzervatívca (tzn. konzervatívca „typu klasických európskych ľudovcov z EPP [Európskej ľudovej strany], teda západoeurópskeho konzervatívneho typu“), prirovnávajúc sa k mainstreamovému krídlu Kresťanskodemokratickej únie Nemecka.[4]

V otázke ľudských práv pokladá za potrebné garantovanie rovnakých občianskych práv a služieb štátu pre LGBT osoby na Slovensku,[44] pričom do širšieho mediálneho povedomia sa dostal keď dal v roku 2016 na zábradlie balkóna veľvyslanectva v Budapešti vyvesiť dúhovú vlajku ako „gesto akceptácie inakosti“.[4][12] Pri problematike zákonnej úpravy interrupcií zastáva status quo.[4]

Kritika a kontroverzie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kritika za vyvesenie dúhovej vlajky

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď veľvyslanec R. Káčer nechal na zábradlie balkóna veľvyslanectva v Budapešti vyvesiť dúhovú vlajku v čase budapeštianskeho dúhového pochodu (2. júla 2016),[50] kriticky na to reagovali okrem iných vtedajší predseda vlády SR Robert Fico (SMER-SD) či predseda Národnej rady SR (NR SR) Andrej Danko (Slovenská národná strana), ktorý dokonca vyzval Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR), aby veľvyslanca stiahlo. R. Káčer sa týmto krokom podľa MZVEZ SR pripojil k spoločnej akcii ďalších 30 veľvyslanectiev v Budapešti. Avšak keďže túto aktivitu predtým nekonzultoval s ministerstvom, minister Miroslav Lajčák ho upozornil na to, že „zastupiteľský úrad Slovenskej republiky ako oficiálna štátna inštitúcia nemôže autonómne rozhodovať o akýchkoľvek aktivitách s politickým dosahom“.[51][52]

Kritika za výroky o vláde Viktora Orbána

[upraviť | upraviť zdroj]

R. Káčer je dlhodobým kritikom politiky predsedu vlády Maďarska Viktora Orbána,[46] za čo naňho viackrát dopadla kritika od niektorých maďarských politických predstaviteľov či médií.[53]

Kontroverzie vyvolal výrok R. Káčera v relácii Na telo Televízie Markíza zo 7. februára 2023, kde odpovedal na otázku, či je maďarská politika v priebehu desiatich rokov schopná dopracovať sa do stavu nejakých územných nárokov na Slovensko, slovami: „Prečo desiatich rokov? [...] Keby bol býval Vladimir Putin úspešnejší a dneska ho máme na východných hraniciach, myslím si, že takýmto nárokom by sme už priamo čelili dnes, bohužiaľ.“[54]

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si v reakcii na tento výrok predvolalo slovenského veľvyslanca v Budapešti.[55][56] Predseda vládneho hnutia OĽaNO a poslanec NR SR Igor Matovič spolu s ďalším poslancom strany Györgym Gyimesim na tlačovej konferencii 8. februára Káčerov výrok skritizovali a vyzvali ho, aby sa ospravedlnil,[57] čo R. Káčer odmietol učiniť, zdôrazňujúc: „Nekritizujem Maďarov [...] Je to kritika konkrétnej politiky“.[58][59][60] I. Matovič a G. Gyimesi preto 9. februára opäť zvolali tlačovú konferenciu,[61] na ktorej vyzvali prezidentu Z. Čaputovú, aby R. Káčera „stiahla“ z funkcie ministra zahraničných vecí.[57] Hovorca prezidentky Martin Strižinec reagoval tým, že „[v] odvolanej vláde prezidentka odoberá poverenie ministra na návrh premiéra“, pričom takéto výzvy pokladá „za súčasť začínajúcej sa predvolebnej kampani“ a „samotný výrok ministra [...] považuje za nešťastne sformulovaný“.[62]

Poverený predseda vlády E. Heger v reakcii na túto kritiku vyjadril ministrovi R. Káčerovi podporu.[63] Z nepolitikov označili Káčerov výrok za neprimeraný komentátor Denníka N Marián Leško,[64] redaktor Denníka N Zoltán Szalay[65] či komentátor Konzervatívneho denníka Postoj Lukáš Krivošík;[66] tí ale zároveň odsúdili aj prístupom I. Matoviča a G. Gyimesiho.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Pôvodne bolo opatrenie prijaté na desať dní, jeho platnosť bola celkovo predĺžená päťkrát (naposledy 25. januára 2023) až kým sa jeho účinnosť neskončila v noci zo 4. na 5. februára 2023.[21][chýba vhodnejší zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Bývalí veľvyslanci, Praha: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Prahe, 2022 (vyd. 2022-05-11), https://www.mzv.sk/web/praha/about-us/former-ambassadors, dost. 2022-09-14 
  2. ↑ a b Bývalí veľvyslanci, Budapešť: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Budapešti, 2022 (vyd. 2022-05-12), https://www.mzv.sk/web/budapest/o-nas/byvali-velvyslanci, dost. 2022-09-14 
  3. ↑ a b Bývalí veľvyslanci, Washington, D. C.: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone, 2022 (vyd. 2022-05-11), https://www.mzv.sk/web/washington/o-nas/byvali-velvyslanci, dost. 2022-09-14 
  4. ↑ a b c d e f Kern, Miro (2022), „Rastislav Káčer: Putin je zločinec, prvý rozhovor budem mať s ukrajinským ministrom“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-09-15, https://dennikn.sk/3011687/rastislav-kacer-putin-je-zlocinec-prvy-rozhovor-budem-mat-s-ukrajinskym-ministrom/, dost. 2022-09-14 
  5. ↑ Jansová, Šárka (2021), „Rastislav Káčer: Náš vzťah je karmický“, The Business Soirée (Praha: The Business Soirée), 2021-01-29, ISSN 2336-7296, https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/rastislav-kacer-nas-vztah-je-karmicky, dost. 2022-09-14 
  6. ↑ a b „R. Káčer odišiel zo strany Demokrati, nebude kandidovať vo voľbách“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2023, 2023-05-09, https://www.teraz.sk/slovensko/r-kacer-odisiel-zo-strany-demokrati/713037-clanok.html, dost. 2023-05-10 
  7. ↑ a b c Vojtényiová, Denisa (2003), „R. Káčer: Fascinujúce je ovplyvňovať chod štátu“, Hospodárske noviny (Bratislava: Ecopress), 2003-07-24, https://hnonline.sk/hnporadna/moja-kariera/64058-r-kacer-fascinujuce-je-ovplyvnovat-chod-statu, dost. 2022-09-14 
  8. ↑ Nadácia POLIS ([s. a.]), 2023.04.23, YouTube (vyd. 2023-04-25), https://www.youtube.com/watch?v=A2jq3YIRK40&t=389s, dost. 2023-04-29  (od 6:29)
  9. ↑ a b c d Veľvyslanec, Praha: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Prahe, [s. a.] (vyd. [s. d.]), https://web.archive.org/web/20220914002104/https://www.mzv.sk/web/praha/about-us/ambassador, dost. 2022-09-14 . Archivovaná verzia webovej stránky prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.
  10. ↑ Interview with Rastislav Káčer “More Europe, but not less the U.S.!”, Bratislava: Americká obchodná komora v Slovenskej republike, [s. a.] (vyd. [s. d.]), http://www.amcham.sk/download.pl?hash=yhgrR5r4A9ffH7jQdYHe8nh9RjvNp1Pv&ID=903, dost. 2022-09-14 
  11. ↑ a b Rastislav Káčer, Bratislava: Globsec, c2021 (vyd. [s. d.]), https://www.globsec.org/people/rastislav-kacer/, dost. 2022-09-14 
  12. ↑ a b c Štrba, Pavol (2022), „Rešpektuje ho Korčok aj zahraničie, doma naštval Fica a Kotlebu. Kto je nový minister zahraničia Rastislav Káčer?“, Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer), 2022-09-13, https://www.aktuality.sk/clanok/hup6bxs/respektuje-ho-korcok-aj-zahranicie-doma-nastval-fica-a-kotlebu-kto-je-novy-minister-zahranicia-rastislav-kacer/, dost. 2022-09-14 
  13. ↑ Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 35009/S, obchodné meno RK Strategies s.r.o., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2022 (vyd. 2022-09-14), https://orsr.sk/vypis.asp?ID=439992&SID=3&P=1, dost. 2022-09-14 
  14. ↑ Vymenovania a odvolania, Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 2022 (vyd. [2022-09-13]), https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/, dost. 2022-09-14, „[dátum] 20.10.2020 [udalosť] veľvyslanec - slovenský v zahraničí [meno a pozícia/inštitúcia] Rastislav Káčer, Česká republika“ 
  15. ↑ Diplomatic list, [Praha]: Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic, 2022 (vyd. 2022-08-05), str. [7], https://www.mzv.cz/file/442309/Diplomatic_List, dost. 2022-09-14 
  16. ↑ Kern, Miro (2020), „Weiss po siedmich rokoch skončí ako veľvyslanec v Prahe, nahradí ho Káčer“, Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-30, https://dennikn.sk/1986761/weiss-po-siedmich-rokoch-skonci-ako-velvyslanec-v-prahe-nahradi-ho-kacer/, dost. 2022-09-14 
  17. ↑ Prezidentka vymenovala nových členov vlády, Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 2022 (vyd. 2022-09-13), https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-novych-clenov-vlady/, dost. 2022-09-14 
  18. ↑ „Prezidentka vymenovala nových ministrov Hirmana, Karasa, Káčera“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2022, 2022-09-13, https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-prijala-demisiu-ministra-r/660167-clanok.html, dost. 2022-09-14 
  19. ↑ „R. Káčer: Post šéfa diplomacie nesie mnoho rizík“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2022, 2022-09-13, https://www.teraz.sk/najnovsie/r-kacer-post-sefa-diplomacie-nesie/660203-clanok.html, dost. 2022-09-14 
  20. ↑ a b Kern, Miro (2022), „Kandidátmi na ministrov sú veľvyslanec Káčer, sudca Bradáč aj Daniel Bútora“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-09-06, https://dennikn.sk/2998356/kandidatmi-na-ministrov-su-velvyslanec-kacer-sudca-bradac-aj-daniel-butora/, dost. 2022-09-14 
  21. ↑ TASR (2023), „Česko ukončí kontroly na hraniciach so Slovenskom“, Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-02-01, https://www.aktuality.sk/clanok/sy4EbWO/cesko-ukonci-kontroly-na-hraniciach-so-slovenskom/, dost. 2023-04-29 
  22. ↑ Minister Rastislav Káčer v Prahe: Nemáme bližšieho partnera ako Česko. Naše unikátne vzťahy majú pri dnešných výzvach čoraz väčší strategický význam, Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, 2023 (vyd. 2023-01-30), https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?articleId=14326340, dost. 2023-04-29 
  23. ↑ Minister Káčer v Bruseli: Ďalšie barbarské útoky Ruska na civilné ciele len potvrdzujú, aké dôležité je pokračovať v podpore Ukrajiny, ktorá sa bráni pred terorom agresora, Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, 2023 (vyd. 2023-01-30), https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?articleId=14436495, dost. 2023-04-29 
  24. ↑ „Káčer a Borrell odsúdili ruské útoky na ukrajinské mestá“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2023, 2022-10-10, https://www.teraz.sk/slovensko/kacer-a-borrell-odsudili-ruske-utok/666167-clanok.html, dost. 2023-04-29 
  25. ↑ TASR (2023), „Katarína Mathernová bude šéfovať delegácii EÚ na Ukrajine“, Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-04-20, https://www.aktuality.sk/clanok/pJsZqsE/katarina-mathernova-bude-sefovat-delegacii-eu-na-ukrajine/, dost. 2023-05-05 
  26. ↑ „Káčer chce trvalú prítomnosť jednotiek NATO na východnom krídle“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2023, 2023-04-05, https://www.teraz.sk/slovensko/kacer-chce-trvalu-pritomnost-jednot/706025-clanok.html, dost. 2023-04-29 
  27. ↑ „Rastislav Káčer požiadal prezidentku o odobratie poverenia“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2023, 2023-05-05, https://www.teraz.sk/slovensko/rastislav-kacer-poziadal-prezidentku/712359-clanok.html, dost. 2023-05-05 
  28. ↑ Hajčáková, Daniela (2023), „Vlčan nechce, aby sa jeho firma vzdala miliónovej dotácie. O čo ide v prípade, ktorý ho stál funkciu“, SME (Bratislava: Petit Press), 2023-05-04, https://domov.sme.sk/c/23165092/kauza-samuel-vlcan-minister-podohospodarstva-dotacie-kauza-otazky-odpovede.html, dost. 2023-05-05 
  29. ↑ TASR (2023), „Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan sa rozhodol odstúpiť zo svojho postu“, Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-05-04, https://www.aktuality.sk/clanok/4gydoUg/minister-podohospodarstva-samuel-vlcan-sa-rozhodol-odstupit-zo-svojho-postu/, dost. 2023-05-05 
  30. ↑ Benedikovičová, Mária (2023), „Vlčan ako minister končí pre miliónovú dotáciu od Budaja. Peniaze pre firmu si chce nechať“, Denník N (Bratislava: N Press), 2023-05-04, https://e.dennikn.sk/3354926/vlcan-konci-ako-minister-pre-milionovu-dotaciu-od-budaja-peniaze-pre-firmu-si-chce-nechat/, dost. 2023-05-05 
  31. ↑ TASR; peb (2023), „Heger mimoriadne vystúpil v RTVS a priznal, že krajina je v chaose. Pellegrini čaká, že nastúpi úradnícka vlád“, Hospodárske noviny (Bratislavaa: MAFRA Slovakia), 2023-05-04, https://hnonline.sk/slovensko/96081256-heger-mimoriadne-vystupil-v-rtvs-a-priznal-ze-krajina-je-v-chaose-pellegrini-caka-ze-nastupi-uradnicka-vlada, dost. 2023-05-05 
  32. ↑ Šodor, František (2023), „Heger v mimoriadnom príhovore: Neviem si predstaviť, že by teraz nastúpila úradnícka vláda“, Správy RTVS (Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska), 2023-05-04, https://spravy.rtvs.sk/2023/05/heger-v-mimoriadnom-prihovore-neviem-si-predstavit-ze-by-teraz-nastupila-uradnicka-vlada/, dost. 2023-05-05 
  33. ↑ Katuška, Michal; Hajčáková, Daniela (2023), „Hegera podryl vlastný člen predsedníctva. V televízii loboval za svoju vládu“, SME (Bratislava: Petit Press), 2023-05-05, https://domov.sme.sk/c/23165324/heger-kacer-demokrati-rtvs.html, dost. 2023-05-05 
  34. ↑ „Minister Káčer končí. Podľa Jaroslava Naďa je vyhorený od diskusie v Michalovciach“, Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023, 2023-05-04, https://www.aktuality.sk/clanok/ojYrORV/minister-kacer-konci-podla-jaroslava-nada-je-vyhoreny-od-diskusie-v-michalovciach/, dost. 2023-05-05 
  35. ↑ Majerčínová, Adriána Belej; Madro, Peter (2023), „Heger povedie do volieb stranu Demokrati. Tajný snem ho zvolil za lídra, členmi budú Káčer, Naď aj Hirman“, Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-03-07, https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/659417-heger-povedie-do-volieb-novu-stranu-tajny-snem-ho-zvolil-za-lidra-zrejme-ziskal-aj-kacera-aj-hirmana/, dost. 2023-04-28 
  36. ↑ Mikušovič, Dušan; Kern, Miro; Benedikovičová, Mária; Štefanková, Eva (2023), „Premiér Heger s Miroslavom Kollárom predstavili stranu Demokrati. Matovič tvrdí, že všetko vymyslel on (+video)“, Denník N (Bratislava: N Press), 2023-03-07, https://dennikn.sk/3271031/premier-heger-s-miroslavom-kollarom-predstavili-stranu-demokrati-matovic-tvrdi-ze-vsetko-vymyslel-on/, dost. 2023-04-28 
  37. ↑ Výpis z registra politických strán a politických hnutí, Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, 2023, https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=219453, dost. 2023-04-28 
  38. ↑ Naši lídri, Bratislava: Demokrati, 2023 (vyd. 2023-04-15), https://www.smedemokrati.sk/, dost. 2023-04-28 
  39. ↑ Pataj, Roman (2023), „Newsfilter: Heger založil stranu, po voľbách ju posiela do opozície“, Denník N (Bratislava: N Press), 2023-03-07, https://dennikn.sk/3272239/newsfilter-heger-zalozil-stranu-po-volbach-ju-posiela-do-opozicie/, dost. 2023-04-28 
  40. ↑ Kern, Miro (2023), „Minister Káčer: Necítim potrebu vytláčať Hlas, ešte sme neprišli na breh, ale už porciujeme kapra“, Denník N (Bratislava: N Press), 2023-03-14, https://dennikn.sk/3282342/minister-kacer-necitim-potrebu-vytlacat-hlas-este-sme-neprisli-na-breh-ale-uz-porciujeme-kapra/, dost. 2023-04-29 
  41. ↑ Vagovič, Marek (2023), Večer Mareka Vagoviča: Je väčšou hrozbou Fico alebo Pellegrini?, YouTube (vyd. 2023-03-25), https://www.youtube.com/watch?v=Cy1YPZTBlm0&t=585s, dost. 2023-04-29  (od 9:45)
  42. ↑ „Eduard Heger : Myslím si, že Káčer už chápe, že Hlas nemôže byť partnerom pre Demokratov“, Konzervatívny denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2023, 2023-03-22, https://www.postoj.sk/126870/myslim-si-ze-kacer-uz-chape-ze-hlas-nemoze-byt-partnerom-pre-demokratov, dost. 2023-04-29 
  43. ↑ „Úplný koniec v politike. Káčer po konci na ministerstve odišiel aj od Hegera“, Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023, 2023-05-09, https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/666720-kacer-po-konci-na-ministerstve-udajne-odisiel-aj-od-hegerovych-demokratov/, dost. 2023-05-10 
  44. ↑ a b Čaplovič, Miroslav (2022), „Káčer chcel byť ešte šťastný muž v domácnosti. Bude šéf diplomacie“, Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-09-11, https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/639907-kacer-chcel-byt-este-stastny-muz-v-domacnosti-bude-sef-diplomacie/, dost. 2022-09-14 
  45. ↑ a b Tódová, Monika (2022), „Veľvyslanec Káčer: Toto určite nebol Putinov plán, sú len zlé a horšie scenáre (+ video)“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-07, https://dennikn.sk/2756248/velvyslanec-kacer-toto-urcite-nebol-putinov-plan-su-len-zle-a-horsie-scenare-video/, dost. 2022-09-14 
  46. ↑ a b Kern, Miro (2018), „Budapešť sa začína podobať na Moskvu, hovorí odchádzajúci veľvyslanec v Maďarsku Káčer“, Denník N (Bratislava: N Press), 2018-07-15, https://dennikn.sk/1179387/budapest-sa-zacina-podobat-na-moskvu-hovori-odchadzajuci-velvyslanec-v-madarsku-kacer/, dost. 2022-09-14 
  47. ↑ Rybár, Tomáš; Rizman, Juraj (2022), „Veľvyslanec Káčer: Verím, že Ukrajina zvíťazí, ale Rusko bude aj tak náš dlhodobý strategický problém“, SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-23, https://video.sme.sk/c/22918470/velvyslanec-kacer-verim-ze-ukrajina-zvitazi-ale-rusko-bude-aj-tak-nas-dlhodoby-strategicky-problem.html, dost. 2022-09-14 
  48. ↑ Káčer, Rastislav (2022), „Rastislav Káčer: Videli sme deň vzopnutia“, .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2022-04-09, https://www.tyzden.sk/komentare/83658/rastislav-kacer-videli-sme-den-vzopnutia/, dost. 2022-09-14 
  49. ↑ „Veľvyslanec v Prahe Rastislav Káčer ostro kritizuje Roberta Fica“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022, 2022-04-09, https://dennikn.sk/minuta/2803917/, dost. 2022-09-14 
  50. ↑ Rábara, Pavol (2016), „Slovenská ambasáda podporila gay pride v Budapešti (aktualizované)“, Konzervatívny denník Postoj (Bratislava: POSTOJ MEDIA), 2016-07-06, https://www.postoj.sk/15251/slovenska-ambasada-podporila-gay-pride-v-budapesti, dost. 2023-02-11 
  51. ↑ Folentová, Veronika (2016), „Dúhové vlajky prekážajú Kotlebovi, Ficovi aj Dankovi“, Denník N (Bratislava: N Press), 2016-07-31, https://dennikn.sk/525106/duhove-vlajky-prekazaju-kotlebovi-ficovi-aj-dankovi/, dost. 2023-02-09 
  52. ↑ Takáč, Adam (2016), „Lajčák zahriakol Káčera za dúhovú vlajku“, Konzervatívny denník Postoj (Bratislava: POSTOJ MEDIA), 2016-07-29, https://www.postoj.sk/15890/lajcak-zahriakol-kacera-za-duhovu-vlajku, dost. 2023-02-11 
  53. ↑ Hutko, Dominik (2022), „Hnus a humus. Káčer sa ohradzuje voči Orbánovmu šálu s Veľkým Maďarskom“, Pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-11-22, https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647937-hnus-a-humus-kacer-sa-ohradzuje-voci-orbanovmu-salu-s-velkym-uhorskom/, dost. 2023-02-09 
  54. ↑ „R. Káčer v Na telo PLUS: Neviem, či má Fico zimný spánok, migy sú stále doma. Chceme ich ale dať Ukrajincom“, TV noviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2023, 2023-02-07, https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/631677-r-kacer-v-na-telo-plus-neviem-ci-ma-fico-zimny-spanok-migy-su-stale-doma-chceme-ich-ale-dat-ukrajincom, dost. 2023-02-09 
  55. ↑ SITA; TASR; ČTK (2023), „Maďarsko si predvolalo slovenského veľvyslanca, Káčer sa neospravedlní“, SME (Bratislava: Petit Press), 2023-02-09, https://domov.sme.sk/c/23130654/madarsko-si-predvolalo-slovenskeho-velvyslanca-kacer-sa-neospravedlni.html, dost. 2023-02-11 
  56. ↑ „Budapešť si predvolala veľvyslanca SR pre Káčerove vyjadrenia“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2023, 2023-02-09, https://www.teraz.sk/slovensko/budapest-si-predvolala-velvyslanca-sr/693235-clanok.html, dost. 2023-02-11 
  57. ↑ a b Mikušovič, Dušan (2023), „Matovič žiada prezidentku, aby Káčera pre výroky o maďarskej politike stiahla z vlády“, Denník N (Bratislava: N Press), 2023-02-09, https://dennikn.sk/3231799/matovic-sa-dostal-do-prestrelky-s-kacerom-prirovnal-ho-k-slotovi-minister-mu-odkazal-ze-je-nikto/, dost. 2023-02-11 
  58. ↑ Káčer, Rastislav (2023), Predsa len krátko zareagujem na včerajší standup obľúbenej dvojice parlamentných zabávačov..., Facebook (vyd. 2023-02-09), https://www.facebook.com/rastislav.kacer/posts/pfbid0323Nyh12sBh5Biq87JgHwQiuX6EuGMsjaY826zANFircGdN8GUjRyaDrnsGnMQ16bl, dost. 2023-02-11 
  59. ↑ TASR (2023), „Budapešť si predvolala veľvyslanca SR pre Káčerove vyjadrenia“, Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-02-09, https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/656410-matovic-kacer-sa-ma-ospravedlnit-za-slova-o-moznom-naroku-madarska-na-uzemie-sr/, dost. 2023-02-11 
  60. ↑ dušu (2023), „Roztržka s Maďarskom: Matovič je nikto, reaguje minister Káčer na šéfa OĽANO, ktorý ho prirovnal k Slotovi“, Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-02-09, https://hnonline.sk/slovensko/96066161-roztrzka-s-madarskom-matovic-je-nikto-reaguje-minister-kacer-na-sefa-olano-ktory-ho-prirovnal-k-slotovi, dost. 2023-02-11 
  61. ↑ OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (2023), Káčerova urážka Maďarov. Výzva prezidentke, Facebook (vyd. 2023-02-09), https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/videos/5672166506165436/, dost. 2023-02-11 
  62. ↑ Prezidentku Zuzanu Čaputovú prakticky každý týždeň niekto vyzýva na odvolanie nejakého ministra, vyhlásil jej hovorca Martin Strižinec, Bratislava: N Press, 2023 (vyd. 2023-02-09), https://dennikn.sk/minuta/3232297/, dost. 2023-02-11 
  63. ↑ SITA (2023), „Rastislav Káčer má dôveru povereného premiéra Hegera“, .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2023-02-10, https://www.tyzden.sk/politika/93362/rastislav-kacer-ma-doveru-povereneho-premiera-hegera/?ref=kat, dost. 2023-02-11 
  64. ↑ Tódová, Monika (2023), „Marián Leško: Smer vytvoril zločinný systém, súd by mal stranu rozpustiť“, Denník N (Bratislava: N Press), 2023-02-11, https://dennikn.sk/3234314/marian-lesko-smer-vytvoril-zlocinny-system-sud-by-mal-stranu-rozpustit/, dost. 2023-02-11 
  65. ↑ Szalay, Zoltán (2023), „Prečo sa Rastislav Káčer mýli a jeho slová znamenajú naozaj problém“, Denník N (Bratislava: N Press), 2023-02-10, https://dennikn.sk/3233334/preco-sa-rastislav-kacer-myli-a-jeho-slova-znamenaju-naozaj-problem/, dost. 2023-02-11 
  66. ↑ Krivošík, Lukáš (2023), „Výroky o Maďarsku / Budapešť si všímajme, no trianonskou traumou akoby trpel aj minister Káčer“, Konzervatívny denník Postoj (Bratislava: POSTOJ MEDIA), 2023-02-09, ISSN 1336-720X, https://www.postoj.sk/124128/budapest-si-vsimajme-no-trianonskou-traumou-akoby-trpel-aj-minister-kacer, dost. 2023-02-11 

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: