Veľká chunta (špa. Junta Grande) je označenie pre výkonnú vládu Spojených provincii La Platy, ktorá bola vytvorená 18. decembra 1810 z prvej chunty. Fungovala do 22. septembra 1811, kedy bola nahradená prvým triumvirátom.
25. mája 1810 sa uskutočnila v Buenos Aires tzv. Májová revolúcia v rámci ktorej bola vytvorená prvá na Španielsku nezávislá vláda, ktorá sa označuje ako prvá chunta. Táto vláda mala za cieľ vládnuť celému územiu Miestokráľovstva Río de la Plata, no s vytvorením prvej chunty nesúhlasili všetky provincie miestokráľovstva, takže prvá chunta nedokázala svoju právomoc uplatňovať nad celým územím. Viaceré provincie totiž považovali novú vládu z Buenos Aires za nelegitímnu, nakoľko nebola ustanovená priamo zo Španielska. Členovia prvej chunty sa tým dostali pod tlak, aby svoju moc presadili. 27. mája 1810 doručila chunta každej miestnej vláde v miestokráľovstve dopis, kde ich požiadala, aby vyslali svojich zástupcov, ktorí by sa pripojili k chunte v Buenos Aires. Na výzvu nakoniec väčšina miestnych vlád reagovala a zástupcov vyslala. Začleňovanie nových členov sa však zdržalo z dôvodu konfliktu medzi centristami a federalistami. Tento konflikt vyhrali federalisti, ktorí zabezpečili 18. decembra 1810 odchod centristov z chunty. Tým vznikla tzv. veľká chunta (Junta Grande)[1].
Veľká chunta nechcela robiť od začiatku radikálne rozhodnutia a rozhodla sa počkať, ako sa vyvinie situácia v Španielsku, kde Španieli bojovali proti Francúzom. Chunta sa však dostala do problémov, pretože už nevládla iba Buenos Aires, ale mala spravovať celé miestokráľovstvo. Tým začali vznikať prvé nezhody medzi zástupcami Buenos Aires (ktorí presadzovali viac záujmy hlavného mesta) a zástupcami z provincii (ktorí žiadali spravodlivejšiu politiku, ktorá by zohľadňovala záujmy celej krajiny). Došlo tak k založeniu tzv. provinčných chúnt (Juntas Provinciales). Tieto spadali pod veľkú chuntu. Pod provinčnými chuntami fungovali ešte miestne chunty, ktoré spravovali dané mesto alebo osadu. Tento systém bol pomerne pozitívne prijatý naprieč celou krajinou, no niektoré mestá tento model odmietli. Negatívny vplyv však mali vojenské neúspechy armády Spojených provincii La Platy. Tieto neúspechy mali za následok stratu niektorých území pôvodného miestokráľovstva, kedy došlo k postupnej strate Horného Peru (Bolívia), Paraguaja a Banda Oriental (Uruguaj)[2].
Slabosť vlády mala za následok revolúciu, ktorá sa uskutočnila 5. a 6. apríla 1811. Vzbúrenci obsadili hlavné námestie v Buenos Aires (súčasné Plaza de Mayo) a odovzdali chunte niekoľko petícii. Pod tlakom udalostí došlo k nahradeniu niektorých členov chunty[3].
Po vojenských neúspechoch sa vláda rozhodla vyslať na sever svojho prezidenta Cornelia Saavedru, aby reorganizoval armádu a zastavil možnosť španielskej invázie. Odchodom prezidenta tak zostala vláda bez svojho vodcu. V tom istom čase muselo Buenos Aires čeliť námornej blokáde zo strany rojalistov z Montevidea. Toto využila miesta vláda Buenos Aires (cabildo), ktorá začala tlačiť na členov veľkej chunty. Miesta vláda Buenos Aires chcela pre seba získať väčšiu moc na úkor veľkej chunty. Predseda miestnej vlády Domingo Matheu dokonca nechal z Buenos Aires vyhnať sekretára veľkej chunty. Buenos Aires si postupne získalo čoraz väčší vplyv a 22. septembra 1811 na zasadnutí veľkej chunty sa zástupcom z hlavného mesta podarilo členov veľkej chunty prinútiť, aby bola táto nahradená novou vládou. Nová vláda bola skutočne vytvorená a stala známou pod označením prvý triumvirát. Avšak istý čas fungovali popri sebe tak triumvirát ako aj veľká chunta. Vzájomný vzťah však nebol jasne určený, no v praxi fungovala vláda tak, že ak chunta schválila nejaké opatrenie, muselo byť toto následne schválené aj miestnou vládou Buenos Aires. Tento stav sa však ukázal ako dlhodobo neudržateľný a v novembri 1811 bola chunta definitívne zrušená[4].
Na začiatku mala veľká chunta 18 členov: