Škótska fantázia

Schottische Fantasie Es-Dur, Op. 46
Druh skladbykoncertná skladba
Vznik1880
Približná dĺžka29 min.
Časti skladby
  1. Prelude: Grave. Adagio cantabile
  2. Scherzo: Allegro. Adagio
  3. Andante sostenuto
  4. Finale: Allegro guerriero
Inštrumentácia
2 Fl., 2 Ob., 2 Cl., 2 Fag. - 4 Cor., 2 Tr., 3 Tromb., Tb. - Timp., G.C., Ptti - Ar. - Vn. Solo - Archi

Škótska fantázia pre husle a orchester Es dur, Op. 46 je dielo nemeckého skladateľa Maxa Brucha.

Skladateľ dielo zložil v roku 1880 ako štvrté dielo jeho rozsiahleho súboru skladieb venovaným sólovým husliam a orchestru, ktoré zahŕňajú tri husľové koncerty a šesť ďalších koncertných skladieb. Hoci sa v priebehu času v základnom repertoári udržal len Husľový koncert č. 1 g mol, Škótska fantázia patrí k niekoľkým Bruchovým skladbám, ktoré sa na koncertných pódiach objavujú dodnes a svojou popularitou predstihla aj skladateľov druhý a tretí husľový koncert. Brucha, ktorý v Škótsku nikdy nebol, ku skomponovaniu skladby inšpirovali knihy spisovateľa Waltera Scotta, s ktorými sa zoznámil počas pracovnej návštevy Anglicka. Pôvodný titul skladby je Fantázia voľne využívajúca škótske ľudové melódie. Nie je to jediný raz, kedy sa Bruch vo svojom diele inšpiroval prvkami hudby iného národa, naopak, ide o jeden z charakteristických aspektov jeho tvorby - v iných dielach je možné počuť napríklad židovské alebo maďarské nápevy. Tak ako vačšinu svojích diel, aj túto fantáziu zložil pre jedného z najvýznamnejších interpretov doby, španielskeho husľového virtuóza Pabla de Sarasate, ktorý skladbu uviedol na premiére v septembri 1880 v Hamburgu.

V elegantnej, nezávažnej skladbe, je cítiť vplyv prelomového koncertu Mendelssohna-Bartholdyho, na rozdiel od prvého Bruchovho koncertu je ale viac badateľný v husľovej technike než forme diela. Tak ako napovedá už názov, výstavba diela je veĺmi uvoľnená, fantazijná. Skladateľ tu niekoľkokrát strieda živé škótske nápevy ozdobených husľovými girlandami s pomalými zasnenými úsekmi. Skladba má štyri vety; základom každej z nich sa stal odlišný škótsky nápev. Snaha priblížiť sa charakteru škótskej hudby je zrejmá aj v orchestrácii – na niekoľkých miestach sa Bruch snažil imitovať gajdy a v celej skladbe ponechal nezvyčajne veľký priestor orchestrálnej harfe, ktorá zastupuje tradičnú keltskú harfu. Príjemná zvuková harmónia dua huslí a harfy sa objavuje na viacerých miestach skladby a nepochybne sa podieľa na popularite diela.

Skladbu podobne ako svoj prvý husľový koncert Bruch otvára pomalou pochmúrnou introdukciou, v ktorej sa uplatňujú hlavne lesné rohy s harfou v pozadí a elegické husľové sólo. Naväzujúcou časťou vety je magické Adagio cantabile, založené na škótskej ľudovej piesni Auld Robin Morris. Téma huslí je bohato doprevádzaná harfovými arpeggiami. Celá veta sa nesie v pokojenej nálade hlavnej témy. Druhá veta naopak vychádza zo živého a rytmického nápevu Hey, the dusty Miller. Po orchestrálnom úvode sa ozývajú pravidelné údery violončiel pripominajúce gajdy a s týmto doprovodom husle v dvojhmatoch prezentujú tému nápevu:

V ďalšom priebehu skladby tému preberá orchester a husle hu dopĺńajú dlhými ťahmi sláčika vo vysokom registri. Po krátkom stíšení huslí nasleduje bujará orchestrálna dohra. Namiesto očakávaného záverečného tónu však prichádza Adagio s reminiscenciou témy Auld Robin Morris. Atacca nasleduje tretia veta Andante sostenuto, ktorá začína expozíciou hlavnej témy , ktorou je melódia I’m A Down for Lack O Johnnie. Ľúbezna, pokojne plynúca téma ďalej prechádza variačným rozvedením, ktoré sa vyznačuje o niečo väčšou tempovou a náladovou pestrosťou než rozvedenie obdobne pomalej témy prvej vety smeruje k lyrickému, ticho doznievajúcemu záveru. Záverečné Finale začína priamo témou Scotts wha hae ktorú exponujú husle sprevádzané iba harfou. Tému zopakuje orchester, ktorý následne znovu vystriedajú husle s harfou. Tento kontrast je ďalej využívaný v priebehu celej vety. Stredná časť vety je lyrická a zahŕňa aj krátku husľovú kadenciu. Znovu je tu pripomenutá téma prvej vety, záver diela však tvorí jednoduchá ašak výrazna repríza Scots whae hae s unisonom hlavnej orchestrálnej linky a sólových huslí.

Vybrané nahrávky

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. www.wikipedia.org
  2. Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
  3. Gammond, Peter: Velcí skladatelé. Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
  4. Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 807341905X