Benedikt Niese | |
nemecký filológ a historik | |
Narodenie | 24. november 1849 Burg auf Fehmarn, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 1. február 1910 (60 rokov) Halle, Nemecko |
Odkazy | |
Commons | Benedikt Niese |
Jürgen Anton Benedikt Niese (* 24. november 1849, Burg auf Fehmarn – † 1. február 1910, Halle) bol nemecký filológ a historik.
Bol synom Emila Augusta Nieseho (1816 – 1869), pastora v dánskom Burgu auf Fehmarn a neskôr riaditeľa seminára v Eckernförde. Jeho matka bola Benedicte Marie Nieseová rodená Matthiessenová. Spisovateľka Charlotte Nieseová bola jeho sestra.
Po štúdiu histórie a klasickej filológie v Kieli a Bonne, promoval v roku 1872 v Kieli. V roku 1876 habilitoval v Göttingene a stal sa mimoriadnym, v roku 1880 riadnym, profesorom dejín a klasickej filológie v Marburgu. V roku 1881 sa stal profesorom filológie vo Vroclave, ale roku 1885 po odchode Eugena Bormanna sa do Marburgu vrátil. Tu sa v roku 1890 stal dekanom filozofickej fakulty a v roku 1901 rektorom. Od roku 1899 bol riadnym členom Nemeckého archeologického inštitútu. Na sklonku života pôsobil na hallskej univerzite.
Pri svojej vedeckej práci sa zaoberal filologickými témami (Homér, Flavius Iosephus), ale aj gréckymi a rímskymi dejinami. V Handbuch der Altertumswissenschaft spracoval Pöhlmannovo dielo Grundriss der römischen Geschichte.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Benedikt Niese na českej Wikipédii.