Gabriela Preissová | |
česká dramatička, spisovateľka a dramaturgička | |
Narodenie | 23. marec 1862 Kutná Hora, Česko |
---|---|
Úmrtie | 27. marec 1946 (84 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | Gabriela Preissová |
Gabriela Preissová (rodená Gabriela Sekerová, pseudonym Matylda Dumontová, * 23. marec 1862, Kutná Hora - † 27. marec 1946, Praha) bola česká dramatička a spisovateľka, predstaviteľka realizmu a dramaturgička Národného divadla.
Po úmrtí otca sa rodina s otčimom presťahovala do Plaňan. Tu vychodila trojtriednu školu. V rokoch 1871-1874 bola vychovávaná v pražskej smíchovskej rodine archivára Dvorského. Jeho manželka Luisa bola jej teta z matkinej strany. V tejto rodine sa schádzali literáti ako Karolína Světlá, Eliška Krásnohorská alebo Jakub Arbes. V roku 1873 odišla na rok do Hodonína k svojmu strýkovi Karlovi Procházkovi. Tu sa zoznámila s pokladníkom Stummerovho cukrovaru Janom Preissom, za ktorého sa v roku 1880 vydala. Z Hodonína sa odsťahovala v roku 1890.[1] Nejaký čas žila v Oslavanoch a odtiaľ podnikala cesty do Haliče a Ruska. Dva roky tiež bývala v blízkosti Klagenfurtu na statku svojho manžela, kde sa zaujímala o život korutánskych Slovincov. V roku 1894 sa zúčastnila zjazdu poľských spisovateľov v Ľvove o dva roky neskôr cestovala do Moskvy a Nižného Novgorodu. Túto cestu opísala v Obrázcích z ruské pouti. V roku 1897 sa manželia Preissovi presťahovali do Prahy.
Ako vdova sa druhýkrát vydala za rakúskeho plukovníka Adolfa Halbaertha. Odsťahovala sa do istrijskej Puly a podnikala odtiaľ výlety do Talianska a Francúzska. Počas prvej svetovej vojny bola obžalovaná z velezrady, keď sa verejne zastala šikanovaných ruských zajatcov. Po vojne žila v Prahe, avšak na letné mesiace jazdila do Chlumu u Třeboně. V roku 1925 bola vymenovaná riadnou členkou Českej akadémie vied a umení.[2] V roku 1944 naposledy navštívila Slovácko a svojho syna, ktorý žil vo Strážnici.[3] Zomrela v Prahe 4 dni po svojich 84. narodeninách a je pochovaná na vyšehradskom cintoríne.
Hlavnou témou v jej dielach je dedinská tragédia, hlavnou postavou býva žena. Vo svojich dielach kritizuje vplyv majetku a peňazí.