Karol Kalchbrenner | |
uhorský mykológ, spisovateľ | |
Kalchbrenner Károly portréja, Zsigmond Pollák | |
Narodenie | 5. máj 1807 Pöttelsdorf, Rakúske cisárstvo (teraz Rakúsko) |
---|---|
Úmrtie | 6. jún 1886 (79 rokov) Spišské Vlachy, Rakúsko-Uhorsko (teraz Slovensko) |
Odkazy | |
Commons | Karol Kalchbrenner |
Karol Kalchbrenner (nem. Karl Kalchbrenner, maď. Kalchbrenner Károly) (* 5. máj 1807, Pöttelsdorf – † 6. jún 1886, Spišské Vlachy) bol rakúsko-uhorský botanik, mykológ a evanjelický kňaz.
Stredoškolské štúdiá absolvoval v Győri, Pešti, Banskej Štiavnici, Bratislave a Šoproni. Po ukončení štúdia evanjelickej teológie v Šoproni a Halle, kde medzi jeho spolužiakov patril aj Oswald Heer, sa stal v roku 1931 pomocným kňazom u svojho otca v Pešti a následne od roku 1932 pôsobil ako evanjelický kňaz v obci Spišské Vlachy. Vo voľnom čase sa venoval štúdiu gréckych a rímskych autorov, ako aj žánrovej maľbe. V roku 1839 sa kvôli problémom so zrakom vzdáva maľovania. Namiesto neho sa začína zaujímať o záhradkárstvo, ktoré sa od roku 1847 mení na vášeň pre botaniku. V roku 1858 je zvolený za diakona a v roku 1870 za arcidiakona 13 spišských miest. V roku 1881 odchádza na dôchodok.
V roku 1847 začína mapovať semenné rastliny spišskej župy. Na popud Fridricha Augusta Hazslinszkého následne prechádza od floristiky k mykológii. Zo samouka sa stal medzinárodne uznávaným mykológom; bol v styku s najväčšími menami svetovej mykológie, akými boli Švéd Elias Magnus Fries, Angličania Miles Joseph Berkeley a Mordecai Cubitt Cooke, Škót Andrew Murray, Francúz Casimir Roumeguère, Rakúšan Ludwig Heufler von Hohenbühel, Nemci Gottlob Ludwig Rabenhorst, Leopold Fuckel, Felix von Thümen a v Austrálii žijúci Ferdinand von Mueller, Talian Giacopo Bresàdola, Juhoafričania Leopold Richard Baur, John Medley Wood a Peter Mac Owen a ďalší.
Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patrilo vydanie 60 článkov a opisov viac než 400 húb z Európy, Ázie, Austrálie a Južnej Ameriky. Bol autorom a ilustrátorom diela Icones Selectae Hymenomycetum Hungariae, ktoré obsahovalo 1334 druhov mykoflóry. Kalchbrennerove opisy vyšli v Muellerovom diele Fragmenta Phytographiae Australiae. Viaceré z jeho článkov, vrátane popisu nových druhov húb a opisu rodu Agaricus v západnej Austrálii, boli v rokoch 1882 a 1883 vydané v Zborníku Linného spoločnosti Nového Južného Walesu.[1][2][3][4]
Bol prijatý za plnoprávneho člena Uhorskej akadémie vied a za dopisovateľa Linného spoločnosti Nového Južného Walesu. Bohužiaľ, väčšina jeho rozsiahlych zbierok bola zničená a iba zlomok sa zachoval dodnes v zbierkach Slovenského národného múzea.[5]
Bol autorom množstva prvých opisov nových druhov húb, pričom štandardnou autorskou skratkou, ktorá sa využíva pri citáciách botanických názvov vytvorených a publikovaných zo strany tohto autora, je Kalchbr.[6] Medzi najznámejšie patria:[7]
Na jeho počesť bolo prívlastkom „kalchbrenneri“, resp. „kalchbrenneriana“ pomenovaných 39 druhov, 1 poddruh, 1 varieta a 1 forma húb.[8] V roku 2002 bol po ňom pomenovaný novovytvorený rod húb Kalchbrenneriella.[9]