Karol Kalchbrenner

Karol Kalchbrenner
uhorský mykológ, spisovateľ
Kalchbrenner Károly portréja, Zsigmond Pollák
Kalchbrenner Károly portréja, Zsigmond Pollák
Narodenie5. máj 1807
Pöttelsdorf, Rakúske cisárstvo (teraz Rakúsko)
Úmrtie6. jún 1886 (79 rokov)
Spišské Vlachy, Rakúsko-Uhorsko (teraz Slovensko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol Kalchbrenner

Karol Kalchbrenner (nem. Karl Kalchbrenner, maď. Kalchbrenner Károly) (* 5. máj 1807, Pöttelsdorf – † 6. jún 1886, Spišské Vlachy) bol rakúsko-uhorský botanik, mykológ a evanjelický kňaz.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Győri, Pešti, Banskej Štiavnici, Bratislave a Šoproni. Po ukončení štúdia evanjelickej teológie v Šoproni a Halle, kde medzi jeho spolužiakov patril aj Oswald Heer, sa stal v roku 1931 pomocným kňazom u svojho otca v Pešti a následne od roku 1932 pôsobil ako evanjelický kňaz v obci Spišské Vlachy. Vo voľnom čase sa venoval štúdiu gréckych a rímskych autorov, ako aj žánrovej maľbe. V roku 1839 sa kvôli problémom so zrakom vzdáva maľovania. Namiesto neho sa začína zaujímať o záhradkárstvo, ktoré sa od roku 1847 mení na vášeň pre botaniku. V roku 1858 je zvolený za diakona a v roku 1870 za arcidiakona 13 spišských miest. V roku 1881 odchádza na dôchodok.

Vedecká činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1847 začína mapovať semenné rastliny spišskej župy. Na popud Fridricha Augusta Hazslinszkého následne prechádza od floristiky k mykológii. Zo samouka sa stal medzinárodne uznávaným mykológom; bol v styku s najväčšími menami svetovej mykológie, akými boli Švéd Elias Magnus Fries, Angličania Miles Joseph Berkeley a Mordecai Cubitt Cooke, Škót Andrew Murray, Francúz Casimir Roumeguère, Rakúšan Ludwig Heufler von Hohenbühel, Nemci Gottlob Ludwig Rabenhorst, Leopold Fuckel, Felix von Thümen a v Austrálii žijúci Ferdinand von Mueller, Talian Giacopo Bresàdola, Juhoafričania Leopold Richard Baur, John Medley Wood a Peter Mac Owen a ďalší.

Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patrilo vydanie 60 článkov a opisov viac než 400 húb z Európy, Ázie, Austrálie a Južnej Ameriky. Bol autorom a ilustrátorom diela Icones Selectae Hymenomycetum Hungariae, ktoré obsahovalo 1334 druhov mykoflóry. Kalchbrennerove opisy vyšli v Muellerovom diele Fragmenta Phytographiae Australiae. Viaceré z jeho článkov, vrátane popisu nových druhov húb a opisu rodu Agaricus v západnej Austrálii, boli v rokoch 1882 a 1883 vydané v Zborníku Linného spoločnosti Nového Južného Walesu.[1][2][3][4]

Bol prijatý za plnoprávneho člena Uhorskej akadémie vied a za dopisovateľa Linného spoločnosti Nového Južného Walesu. Bohužiaľ, väčšina jeho rozsiahlych zbierok bola zničená a iba zlomok sa zachoval dodnes v zbierkach Slovenského národného múzea.[5]

Nové taxóny

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol autorom množstva prvých opisov nových druhov húb, pričom štandardnou autorskou skratkou, ktorá sa využíva pri citáciách botanických názvov vytvorených a publikovaných zo strany tohto autora, je Kalchbr.[6] Medzi najznámejšie patria:[7]

Na jeho počesť bolo prívlastkom „kalchbrenneri“, resp. „kalchbrenneriana“ pomenovaných 39 druhov, 1 poddruh, 1 varieta a 1 forma húb.[8] V roku 2002 bol po ňom pomenovaný novovytvorený rod húb Kalchbrenneriella.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Definitions of some new Australian fungi. Proceedings of the Linnean Society of New South Wales, 1882, s. 104–106. Dostupné online. DOI: 10.5962/bhl.part.22735.
  2. ↑ Fungi aliquot Australiae orientalis. Proceedings of the Linnean Society of New South Wales, 1882, s. 563. Dostupné online.
  3. ↑ Description of two new fungi. Proceedings of the Linnean Society of New South Wales, 1883, s. 175. Dostupné online. DOI: 10.5962/bhl.part.28642.
  4. ↑ Records of Australian botanists. Journal and Proceedings of the Royal Society of New South Wales. (C. Potter, Acting. Govt. Printer), 1908. Dostupné online.
  5. ↑ KAUTMANOVÁ, Ivona. Karol Kalchbrenner, 130. výročie úmrtia. Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti (Slovenská mykologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied), 2016, s. 24. Dostupné online [cit. 2024-03-13]. ISSN 1335-7689.
  6. ↑ Kalchbrenner, Károly (Karl) (1807-1886) [online]. International Plant Names Index, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Kalchbrenner K. 1882) Grevillea 11 (no. 57): p. 24
  8. ↑ Index Fungorum [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Paul Diederich (Autumn 2002) Kalchbrenneriella, a New Genus to Accommodate the Lichenicolous Hyphomycete Torula cyanescens The Bryologist, 105 (3) pp. 411-14
Autoritné údaje: