Letisko Piešťany

Letisko Piešťany
IATA: PZY · ICAO: LZPP
Základné informácie
Typ letiskamedzinárodné civilné
MajiteľTrnavský samosprávny kraj (59,31%)
Slovensko (20,65%)
Mesto Piešťany (20,04%)
Otvorenie1926
MestoPiešťany
Nadmorská výška166 m n. m.
Poloha48°37′30″S 17°49′43″V / 48,625°S 17,828611°V / 48.625; 17.828611Súradnice: 48°37′30″S 17°49′43″V / 48,625°S 17,828611°V / 48.625; 17.828611
Vzletové a pristávacie dráhy
Smer Dĺžka Povrch
01/19 2 000 m asfalt
Štatistika (2019)
Cestujúcich▲ 27 601[1]
Pohybov45 (chartre 2022)
www.airport-piestany.sk

Letisko Piešťany (IATA: PZY, ICAO: LZPP) je medzinárodné letisko regionálneho významu. Nachádza sa v severnej časti mesta Piešťany. Spádová oblasť letiska sú mestá Trnava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Topoľčany. Vzletová a pristávacia dráha má rozmery 2 000 × 30 m. Rolovacie dráhy B a C sú široké 10,5 m, rolovačka A je široká 14,5 m. Medzi rokmi 2016-2019 bolo letisko bez pravidelných liniek, po tom, ako boli v roku 2016 ukončené charterové lety ČSA na trase Piešťany – Berlín-Tegel. Od mája 2019 fungujú z letiska charterové linky do Turecka a Egyptu cez spoločnosti AtlasGlobal (2019) Tailwind Airlines (od 2021) a Fly Egypt (2019) .[2] Od roku 2023 pribudla pravidelná linka do izraelského Tel Avivu (Arkia Israeli Airlines) a charterová linka do cyperskej Larnaky (Cyprus Airways).

V areáli letiska sa konajú podujatia ako sú letecké dni Festival Letectva Piešťany alebo závody historických automobilov ESET Historic Cup.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Piešťany mali leteckú tradíciu, už 17. 8. 1912 tu ako v prvom slovenskom meste v Rakúsko-Uhorsku pristála vzducholoď. Letisko bolo založené Česko-slovenskou armádou ako vojenské letisko v roku 1926. V roku 1927 sem bol z Nitry preložený "Letecký pluk 3 generála – letca M. R. Štefánika". Na Štefánikovu počesť sa tu taktiež v rokoch 1934 – 1936 konali aj letecké dni.

Slovenské národné povstanie a druhá svetová vojna

[upraviť | upraviť zdroj]

V čase vypuknutia Slovenského národného povstania v Piešťanoch sídlili letecké kasárne. Piešťanskí letci sa ako jedna z mála vojenských skupín na západe Slovenska do Povstania zapojila. Už večer 29. augusta 1944 vydal veliteľ stotník Ivan Haluzický spolu s npor. Júliusom Drozdom rozkaz k presunu asi 300 mužov na povstalecké územie. Obrovskou chybou však bolo to, že letci na letisku zanechali všetku techniku, ktorú potom zadarmo získali Nemci. Niektorí piloti, napríklad eso Ján Režňák, tvrdili, že s lietadlami ani nemohli odletieť, keďže na letisku neboli dostatočné zásoby benzínu.

Tupolev Tu-134A, bývalý OK-AFB ČSA, pri letisku v Piešťanoch
Bližšie informácie v hlavnom článku: Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944

Po prílete Prvého československého samostatného stíhacieho leteckého pluku na pomoc povstalcom bol 18. septembra 1944 uskutočnený nálet na letisko v Piešťanoch. Na letisku sa vtedy nachádzalo 30 nemeckých lietadiel (typov Junkers Ju 88, Junkers Ju 87 Stuka, Messerschmitt Bf 109 a Focke-Wulf Fw 189). Prepad vykonala osemčlenná skupina pod vedením zástupcu veliteľa pluku npor. Stehlíka, využila pri tom moment prekvapenia a na zemi zničila 10 nepriateľských lietadiel, ďalších 10 zničila pravdepodobne tiež (alebo ťažko poškodila) a zvyšných 10 poškodila ľahko.

Letisko bolo oslobodené 4. apríla 1945, keď boli frontom dobyté aj Piešťany.

Už od začiatku 50. rokov až do roku 1991 bolo určené aj na pravidelné a nepravidelné vnútroštátne lety, najmä ako prípoj k linkám z Prahy. Zníženie dopytu po roku 1989 túto etapu ukončilo. Letecké kasárne boli po rozpade Česko-Slovenska zavreté. Letisko bolo čiastočne zrekonštruované v rokoch 1991 – 1992 a v roku 2008.

Letisko patrilo medzi štyri letecké základne Vzdušných síl SR.[3] Vojenská posádka z Piešťan, v poslednom období tvorená vrtuľníkmi, opustila definitívne letisko v roku 2001.[4]

Novodobé dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Po odchode vojenskej leteckej posádky z Piešťan v roku 2001 sa letisko začalo používať iba na civilnú leteckú dopravu. Od roku 1996 nemecká spoločnosť Eurowings v spolupráci s cestovnou kanceláriou EuroMed dopravovala kúpeľných hostí na linke Berlín -Piešťany (asi 4 000 cestujúcich ročne v roku 2002). Od roku 2002 bolo lietadlo ATR 72 (64 miest) obsluhujúce linku nahradené väčším strojom BAe 146-200 (92 miest).[4]

Medzi rokmi 2016-2019 bolo letisko bez pravidelných liniek, po tom, ako boli v roku ukončené charterové lety pre potreby kúpeľných hostí na trase Piešťany – Berlín-Tegel, ktoré zabezpečovala letecká spoločnosť ČSA. Letisko sa v tomto obodobí dostalo do finančných problémov, neschopnosťou generovať zisk a dlžilo peniaze mestu Piešťany, ako aj členom dozornej rady. Vtedajší predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš kritizoval Mesto Piešťany pre neochotu odpustiť letiskovej spoločnosti dlh na dani z nehnuteľnosti, ktorý v roku 2016 činil asi 400 tisíc eur.[5] Taktiež uvažoval ako väčšinový akcionár o úplnom zrušení letiska. Proti tomuto sa zdvihla petícia zo strany občanov mesta, iniciovaná Seniorským parlamentom Piešťany. Tú v novembri 2016 podpísalo asi 7 000 občanov.[6]

Nový predseda TTSK, Jozef Viskupič po zvolení v roku 2017 vymenil vedenie letiska a ohlásil plán na "rozlietanie letiska", teda podporu letiska, jeho zrušenie zavrhol.[7] Od mája 2019 bolo obnovené fungovanie charterových letov, prvý raz v histórii letiska sú prevádzkované lety do Turecka a Egyptu spoločnosťou AtlasGlobal a Fly Egypt.[2] V júli 2019 poslanci mestského zastupiteľstva mesta Piešťany rozhodli o odpustení dlhu letiskovej spoločnosti vo výške 688 500 eur za daň za nehnuteľnosť, aby tak pomohli reštartu letiska.[8]

V roku 2022 prišli na letisko dve ukrajinské cargo spoločnosti Swift Solution Atlantic (CAVOK Airlines) a Vulkan Air ktoré tu servisujú svoje lietadlá typu Antonov 12 a Antonov 26

Terminál letiska Piešťany s rekonštruovanou príletovou halou v roku 2019

Rekonštrukcia areálu

[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 2008 sa dokončila investičná výstavba financovaná z eurofondov (75 %), štátneho rozpočtu (20 %) a z vlastných zdrojov (5 %). V rámci tejto investičnej výstavby sa rozšírila rolovacia dráha A a k pôvodnému terminálu sa pristavila nová časť s plochou 380 m². Počet možných odbavených pasažierov naraz sa zvýšil zo 70 na 160. V roku 2007 sa zrealizovala úprava oplotenia letiska za 7,75 milióna slovenských korún.

Nový terminál bol slávnostne otvorený 25. augusta 2008, teda mal dobré načasovanie tesne pred začiatkom Summitu V4 v Piešťanoch v dňoch 12. a 13. septembra 2008. Jeho služby ako prvý využil český prezident Václav Klaus s manželkou.

V súvislosti so začiatkom charterových letov do Turecka a Egyptu v letnej sezóne 2019 bol odletový terminál opätovne zrekonštruovaný, bola vybudovaná nová príletová hala s dopravníkovými pásmi na batožinu či detský kútik.[9]

26. októbra 2022 sa letisku odovzdal nový hasičský letiskový špeciál MAN Rosenbauer Panther 8x8

Na jeseň roku 2023 by mali na letisku vyrásť nové hangáre a administratívne budovy. Investormi nových hangárov sú Cirrus Aircraft CZ a BTK GROUP.

Lisunov Li-2 na letisku Piešťany počas leteckých dní v roku 2008

Vojenské historické múzeum a kultúra na letisku

[upraviť | upraviť zdroj]

V areáli letiska sa nachádza Vojenské historické múzeum Piešťany (VHM) ako súčasť Vojenského historického ústavu v Bratislave. VHM sa začalo budovať v roku 2002 v objektoch po zrušenej 32. leteckej základni.[10] Pre depozitáre a administratívnu budovu boli určené kasárne SNP na Orviskej ceste v blízkosti letiska. Časť bývalého vojenského letiska s tromi halami bola určená na vybudovanie stálej expozície. V rokoch 2002 – 2003 boli tieto objekty čiastočne zrekonštruované. Múzeum bolo otvorené v septembri 2004, kedy bola sprístupnená stála expozícia pod názvom „Výzbroj čs. armády v rokoch 1945 – 1992“. Expozícia je umiestnená na ploche väčšej ako 41 000 m² v halách aj exteriéri v južnej časti letiskového areálu. V múzeu sa nachádzajú rôzne typy vojenských motorových vozidiel a lietadiel, ktoré Slovensko kedysi využívalo. Hlavná časť expozície je zameraná na výzbroj slovenskej (československej) armády v rokoch 1945 – 1992.[10] V roku 2024 sa má otvoriť nová výstavná budova. V rokoch 2006 – 2008 sa tu každoročne konal hudobný festival Hodokvas, ktorý od roku 2010 nahradil festival Grape. Festival sa konal vždy v prvej polovici augusta a býva pravidelne oceňovaný nomináciami na cenu European Festival Awards.[11] V septembri 2019 Trnavský samosprávny kraj ako väčšinový vlastník letiska pohrozil, že kvôli zvýšenej prevádzke letov v sezóne 2020 nebude možné, aby sa ďalší ročník festivalu Grape konal na letisku.[12] Proti kroku protestovalo Mesto Piešťany aj fanúšikovia festivalu.[13][14] Ďalším hudobným festivalom na letisku bol v rokoch 2011-2012 festival elektronickej hudby BeeFree.[15]

Medzi rokmi 2007-2010 sa tu uskutočňovali Národné letecké dni. Tie nadväzovali na vôbec prvé letecké dni v histórii Slovenska, ktoré sa v roku 1914 konali na piešťanskom Kúpeľnom ostrove.[16] Od roku 2019 sa tu pravidelne (s výnimkou ročníkov 2020, 2021 ktoré sa neuskutočnili kvôli pandémií koronavírusu) konajú letecké dni s názvom Festival Letectva Piešťany, ktoré v roku 2022 prišli s fenomenálnou nočnou šou.

V rokoch 2004-2018 sa tu konalo motoristické a tuningové podujatie Carat tuning párty. Ročník 2019 musel byť kvôli spusteniu charterových letov zrušený.[17] Na letisku sa tiež medzi rokmi 1958-1989 a následne aj v roku 2018 konalo medzinárodné podujatie Cena Slovenska, po pretekoch na Masarykovom okruhu v Brne druhé najvýznamnejšie preteky motocyklov a automobilov v bývalom Československu.[18]

Aerolínie a destinácie

[upraviť | upraviť zdroj]
Boeing 737-4Q8 leteckej spoločnosti Tailwind na piešťanskom letisku po prílete z Antalye

Letový poriadok na letnú sezónu 2023:[19]

Charterové lety

[upraviť | upraviť zdroj]
Aerolínie Destinácie
Tailwind Airlines Antalya
Arkia Israeli Airlines Tel Aviv
Cyprus Airways Larnaka
FlyEgypt Hurghada

Štatistika

[upraviť | upraviť zdroj]
Počet pristátí lietadiel, pohybov lietadiel a vybavených cestujúcich od roku 2007 [20]
Rok 2002[21] 2003[22] 2004[23] 2007 2010 2011 2013[24] 2014[25] 2015[25] 2017[2] 2018[26] 2019[27][28] 2020 2021[1] 2022[1] 2023[1]
Počet cestujúcich 6 091 ▲ 7 074 ▼ 6 619 ▲ 6 600 ▼ 1 427 ▼ 539 ▲ 896 ▲ 1 956 ▲ 2 030 ▼ 700 ▲ 768 ▲ 10 498 ▼ 691 ▲ 3 984 ▲ 14 698 ▲ 27 601
Pristátia lietadiel neznámy neznámy neznámy neznámy 6 980 ▲ 8 399 neznámy neznámy neznámy neznámy neznámy 31 (chartre) neznámy 7 (chartre) 45 (chartre) neznámy
Pohyby lietadiel neznámy neznámy neznámy neznámy 2 042 ▲ 3 971 neznámy neznámy neznámy neznámy neznámy neznámy neznámy neznámy neznámy neznámy

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d piestany.sk, [cit. 2024-09-10]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Z Piešťan sa bude dať lietať do Turecka a Egypta [online]. Trend, 29.11.2018, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  3. ↑ Vzdušné sily OS SR [online]. Ministerstvo obrany SR, [cit. 2017-06-27]. Dostupné online.
  4. ↑ a b URMINSKÝ, Alexander. Kronika mesta Piešťany 2000-2005. Piešťany : Mesto Piešťany, 2005. Dostupné online. Kapitola 2002, s. 139-140.
  5. ↑ PALKOVIČ, Martin. Mesto letisku dlhy neodpustí, Mikuš to kritizuje [online]. ZPiešťan, 14.6.2016, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  6. ↑ Petícia za zachovanie letiska v Piešťanoch má 6981 podpisov [online]. Teraz.sk, 28.11.2016, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  7. ↑ Zadlžené piešťanské letisko budú riadiť noví ľudia [online]. Trend, 15.12.2017, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  8. ↑ VOJČINIAK, Jozef. Poslanci rozhodli letiskovej spoločnosti odpustiť dlhy [online]. Piešťany: Piešťanský denník, 3.7.2019, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  9. ↑ Letisko v Piešťanoch prešlo modernizáciou, charterové lety už odštartovali [online]. Dromedár, 27.5.2019, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Múzejné oddelenie Piešťany [online]. Vojenský historický ústav Bratislava, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  11. ↑ O European Festival Award bojujú štyri slovenské podujatia [online]. Pravda, 8.10.2014, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  12. ↑ Festival Grape bol tento rok na piešťanskom letisku zrejme naposledy [online]. PNky, 3.9.2019, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  13. ↑ PALKOVIČ, Martin. Mesto za festivalom Grape stojí, Lodenica neodchádza [online]. Piešťany: ZPiešťan, 5.9.2019, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  14. ↑ Za zachovanie festivalu Grape v Piešťanoch rozbehli petíciu [online]. PNky, 5.9.2019, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  15. ↑ Informácie o festivale [online]. BeeFree, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  16. ↑ Letecké dni po 9 ročnej odmlke budú opäť v Piešťanoch. [online]. Piešťany TV, 6.9.2018, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online. Archivované 2019-07-29 z originálu.
  17. ↑ Dôležité informácie [online]. Car At Tuning Party, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  18. ↑ MENDL, Július. Kniha Motoristické Piešťany [online]. Cena Slovenska - Z histórie AMK Piešťany, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  19. ↑ Letový poriadok » Pre cestujúcich » Letisko Piešťany [online]. airport-piestany.sk, [cit. 2022-06-23]. Dostupné online.
  20. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-02-15]. Dostupné online. Archivované 2010-02-21 z originálu.
  21. ↑ http://www.etrend.sk/ekonomika/slovenske-letiska-vlani-prepravili-vyse-polmiliona-pasazierov.html
  22. ↑ http://ekonomika.sme.sk/c/1244424/slovenske-letiska-prepravili-o-27-viac-ludi.html
  23. ↑ Návrh spôsobu riešenia prevodu častí majetkových účastí štátu na podnikaní letiskových spoločností bezodplatne na vyššie územné celky a mestá – malé letiská, 2004. Dostupné online.
  24. ↑ http://www.pnky.sk/aktuality/letisko-zaznamenalo-narast-poctu-cestujucich/
  25. ↑ a b http://www.pnky.sk/aktuality/letisko-piestany-prepravilo-v-minulom-roku-viac-nakladu-az-99-percent-tvoril-vyvoz/
  26. ↑ Letisko Piešťany dostalo krídla [online]. Pravda, 6.2.2019, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  27. ↑ Jozef Viskupič je županom dva roky. Hodnotil 730 dní v pozícii šéfa trnavského kraja [online]. trnava-live.sk, 2019-12-05, [cit. 2019-12-10]. Dostupné online.
  28. ↑ J. Viskupič: Piešťany majú potenciál byť úspešným regionálnym letiskom [online]. zpiestan.sk, [cit. 2020-02-04]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Letecký portál
Slovenský portál