Ludvík Aškenazy

Ludvík Aškenazy
český spisovateľ
Ludvík Aškenazy
Narodenie24. február 1921
Český Těšín, Česko
Úmrtie18. marec 1986 (65 rokov)
Bolzano, Taliansko
PodpisLudvík Aškenazy, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ludvík Aškenazy

Ludvík Aškenazy (* 24. február 1921, Český Těšín, Česko – † 18. marec 1986, Bolzano, Taliansko), bol český spisovateľ, scenárista, dramatik a autor rozhlasových hier.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v česko-židovskej rodine, ktoré ovplyvnilo jeho tvorbu. Po maturite na strednej škole v roku1939, študoval v Poľsku vo Ľvove slovanskú filológiu. Počas vojny od roku 1942 pôsobil v česko-slovenskej jednotke v ZSSR, bojoval s česko-slovenským armádnym zborom v bitke pri Sokolove.

Po roku 1945 pôsobil do začiatku päťdesiatych rokov v Česko-slovenskom rozhlase ako reportér a zahranično-politický komentátor, koncom päťdesiatych rokov sa stal spisovateľom z povolania.

V roku 1968 emigroval do Nemecka[1], naďalej bol spisovateľom z povolania, po čase obišiel potrebný preklad z češtiny a začal písať po nemecky. Až do roku 1976 žil v Mníchove. Zomrel po dlhej chorobe roku 1986 v Taliansku v Bolzane, kde sa roku 1976 usadil aj so svojou ženou, Leoniou Mannovou-Aškenazy, dcérou nemeckého spisovateľa Heinricha Manna, s ktorou sa zoznámil v máji 1945 v Prahe. Ich syn Jindřich Mann je režisérom, striedavo žije v zahraničí a v Prahe.[2][3]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Najprv písal reportáže, ktoré boli formované komunistickou ideológiou v jej dobovom stalinistickom razení. Od roku 1955, po úspechu svojej prvej prozaistickej knihy Dětské etudy, príbehoch malého chlapca a jeho otca, v ktorých je veľa poézie a minimum dobovej ideólgie, je spisovateľom z povolania a píše prózu, prevažne poviedky, neskôr divadelné hry. Autor má od začiatku vlastný, svojbytný, poetický, často melancholický duktus. Možno že rozprávka „Putování za švestkovou vůní“, sa dá považovať za jediný autorov pokus o román. Aj keď je určená pre deti, vyšla najprv pre dospelých a tešila sa svojho času značnej popularite. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20 storočia bol Ludvík Aškenazy relatívne obľúbený a čítaný spisovateľ, ktorý sa trochu vymykal všetkým bežným zaradeniam a prípadným klišé v rámci vtedy vydávanej a režimom povolenej literatúry.

Jeho neskoršia literárna tvorba v emigrácii (najprv písaná ešte po česky, neskôr po nemecky) bola z veľkej časti literatúrou detskou. Za zbierku rozprávok Wo die Fuechse Blockfloete spielen získal Nemeckú štátnu cenu za detskú literatúru. Ďalší úspech zaznamenali aj knihy Wo die goldene Schildkroete tanzt a Du bist einmalig. Okrem množstva rozprávok písaných pre rozhlas (prevažne Bayerische Rundfunk), napísal v Nemecku mnoho rozhlasových hier, ktoré väčšinou aj sám inscenoval, a mnoho televíznych a filmových scenárov – prevažne pre ZDF, tiež pre BR.

Detské knihy, ktoré napísal v emigrácii vyšli v mnohých prekladoch v ďalších jazykoch, rozhlasové hry sa dočkali uvedenia v Spojenom kráľovstve, Kanade a Škandinávii.

Napriek tomu, že sa tieto jeho emigračné diela stali pomerne populárnymi, do nemeckej literatúry výrazne nezasiahol.

  • Kde teče krev a nafta, 1948
  • Ulice milá a jiné reportáže z Polska, 1950
  • Německé jaro, 1950
  • Z modrého zápisníku, 1951 reportáže
  • Všude jsem potkal lidi, 1955
  • Indiánské léto, 1956, Reportáže a cestopis z USA

Protagonistami jeho kníh sú často deti a hranica medzi knihami pre deti alebo o deťoch je u autora často zámerne trochu nezreteľná:

  • Dětské etudy", 1955, svojho času bestseller, knižka o „človiečikovi “ založila autorovu popularitu
  • Milenci z bedny, 1959, v istom zmysle pokračovanie Dětských etud
  • Ukradený měsíc, novela, rozprávka, snáď aj pre dospelých, 1956, často zdramatizovaná, svojho času aj pre divadlo Semafor

Ďalšie poviedkové zbierky:

  • Sto ohňů, 1952, dá sa definovať ako dielo poplatné stalinizmu
  • Vysoká politika, dá sa definovať ako dielo poplatné stalinizmu
  • Květnové hvězdy, 1955 neskôr aj pod názvom Májové hvězdy
  • Psí život, 1959, poviedky o zvieratách a ľuďoch počas vojny a v protektoráte.
  • Vajíčko, poviedky.

Je autorom knihy básni:

  • Černá bedýnka, 1960, poézia ilustrovaná a inšpirovaná fotografiami

Diela pre deti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Putování za švestkovou vůní aneb Pitrýsek neboli strastiplné osudy pravého trpaslíka, 1959
  • Osamělý létací talíř, 1963
  • Praštěné pohádky, 1965
  • Pohádka na klíč, 1967
  • Cestopis s jezevčíkem, 1969

Dráma

[upraviť | upraviť zdroj]
  • C.k. státní ženich, 1963,
  • Andělka, 1968
  • Pravdivý příběh Antonie Pařízkové, lehké holky s dobrým srdcem, napísal v šesťdesiatych rokoch. V roku 2000 nakrútila Česká televize podľa tohto námetu televízny film Noční host, ktorý režíroval autorov syn

Podľa jeho scenárov bolo natočených niekoľko filmov:Tam na konečné (Réžia:Kadár a Klos), Křik (Réžia: Jaromil Jireš), Můj přítel Fabián, Hry a sny, Májové hvězdy

Napísal mnoho rozhlasových hier: Bylo to váš účet (prix di Italia 1963) Kiosk, Kůže, a mnoho ďalších.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ivan Adamovič. Slovník českých SF autorů. [s.l.] : [s.n.], 1990. S. 56.
  2. ↑ http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=246&hl=a%C5%A1kenazy+
  3. ↑ http://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/potomek-slavnych-jindrich-mann-cetl-ze-sve-autobiografie_86367.html

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. s. 21.
  • TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století I. A-J. Praha ; Litomyšl : Paseka, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. s. 31-32.
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 1. sešit : A. Praha : Libri, 2004. 155 s. ISBN 80-7277-215-5. s. 132.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: