Po skončení základného vzdelania pokračoval v štúdiu na gymnáziu vo Ľvove. V rokoch 1846 – 1848 pokračoval v štúdiu na filozofickej fakulte Ľvovskej univerzity. Neskôr sa začína zaoberať botanikou i zoológiou. V roku 1854 zložil v Ľvove prírodovednú pedagogickú skúšku nižšieho stupňa a v roku 1857 zložil pedagogickú skúšku vyššieho stupňa s cieľom výučovať uvedenú problematiku na gymnáziach v Poľsku. V tomto období sa zaoberá hlavne entomológiou. V roku 1863 obhájil doktorát na Ľvovskej univerzite. Zaoberal sa štúdiou zoológie a anatómie živočíchov. Počas svojho života pôsobil ako profesor zoológie Jagiellonskej univerzity v Krakowe. V niektorých školských učebniciach za zaoberal ako prvý v Poľsku i Darwinovou evolučnou teóriou. Publikoval monografie o svišťovi vrchovskom a kamzíkovi. Bol tiež „otcom“ myšlienky ochrany prírody v Poľsku a iniciátor zásad ochrany ohrozených zvierat v Tatrách, ako napr. svišťa a kamzíka – dal tiež základ ochrane ohrozených zástupcov rastlinného i živočíšneho sveta.
Maksymilian Siła-Nowicki ako prvý poľský entomológ skúmal v roku 1859 Czarnohorę, čoho výsledkom bola cenná práca: "Enumeratio lepidopterorum Haliciae orientalis", vydaná v Ľvove v 1860 roku.