Viliam Turčány | |
slovenský básnik, prekladateľ, spisovateľ a literárny vedec | |
Narodenie | 24. február 1928 Suchá nad Parnou, ČSR |
---|---|
Úmrtie | 9. máj 2021 (93 rokov) Šelpice, Slovensko |
Zamestnanie | prekladateľ, spisovateľ, literárny vedec |
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
PhDr. Viliam Turčány, CSc., Dr. h. c. (* 24. február 1928, Suchá nad Parnou – † 9. máj 2021, Šelpice)[1] bol slovenský básnik, prekladateľ, spisovateľ a literárny vedec.[1][2] Vo svojom diele vydal 16 básnických zbierok, do modernej slovenčiny prebásnil Proglas a prekladal najmä antickú a taliansku renesančnú literatúru.
Turčány sa narodil sa 24. februára 1928 v obci Suchá nad Parnou do roľníckej rodiny. Do ľudovej školy chodil v rodnej obci, zmaturoval v roku 1947 na gymnáziu v Trnave. Následne vyštudoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3] Po skončení štúdií nastúpil v roku 1952 do Ústavu dejín slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, kde okrem základnej vojenskej služby v rokoch 1952 – 1954 pôsobil ako vedecký pracovník až do roku 1970. V roku 1970 odišiel na dva roky na univerzitu v Neapole prednášať slovenskú literatúru.[4] Po návrate z Talianska sa opäť stal vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu SAV, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1988.[5]
Turčány sa vo svojej tvorbe zameriaval na tri druhy diel – poéziu, monografie, resp. literálno-historické štúdie, a preklady. Poéziu začal publikovať ešte počas vysokoškolských štúdií, najmä v časopisoch Borba, Plameň, Slovenské pohľady a Nová práca. Turčány knižne debutoval básnickou zbierkou Jarky v kraji (1957) s témou spomienok na detstvo, mladosť a rodný kraj, „v poézii 50. rokov obnovil zmysel pre dôležitosť tvaru“[6]. Následne vydal diela V toku (1965), U kotvy (1972), výber ľúbostnej lyriky Oliva (1974), básnický cestopis Aj most som ja (1977) či obsiahly výber z básnikovej tvorby Piesne (1978). Finálnym dielom jeho poetickej tvorby je zbierka Venuše slovenského praveku (1979) so štrnástimi sonetmi, inšpirovanými archeologickými nálezmi pravekej kultúry na našom území.[2]
Monotematický výber poézie Viliama Turčányho je v diele Učitelia Slovanov (1990). Výsledkom systematického skúmania otázok vývinu verša v slovenskej poézii autorom sú jeho monografie Na krásnu záhradu Jána Hollého (1972), Rým v slovenskej poézii (1975) a literárnohistorické štúdie o slovenských spisovateľoch Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, Jankovi Jesenskom, Ivanovi Kraskovi a Jánovi Kollárovi.[5]
Významné je tiež Turčányho prekladateľské dielo najmä výbery z talianskej renesančnej lyriky, z francúzskej a z antickej poézie. Za vrcholy prekladateľskej tvorby Turčányho sa považujú preklad Božskej komédie Danteho Alighieriho (Peklo a Očistec s J. Felixom, Raj samostatne, 1964, 1982, 1986[7]) a prebásnenie staroslovienskeho Proglasu.
Syntézou všetkých troch tvorivých aktivít spisovateľa je kniha Podľa vôd a voľných polí (1978).[5] Turčány bol členom Spolku slovenských spisovateľov a Slovenskej spoločnosti prekladateľov umeleckej a odbornej literatúry.
Turčány zomrel v nedeľu 9. mája 2021 vo veku 93 rokov v Dome seniorov sv. Jána v Šelpiciach pri Trnave. Pohreb sa konal 14. mája 2021 v rodnej Suchej nad Parnou, kde je aj pochovaný.[8] Zádušnú omšu celebroval biskup ordinariátu ozbrojených síl SR František Rábek.[9]