Waldo R. Tobler | |
americký kartograf a geograf | |
Narodenie | 1930 Portland, Oregon, USA |
---|---|
Odkazy | |
Commons | Waldo R. Tobler |
Waldo R. Tobler (* 1930, Portland, Oregon, USA)[1] je americký kartograf a geograf. Tobler je uznávaný predovšetkým ako „krstný otec“ analytickej kartografie, priekopník počítačových metód v kartografii ako aj významná postava na poli kvantitatívnej priestorovej analýzy. Často je citovaný jeho výrok, ktorý sa neskôr stal známy ako Toblerov prvý zákon geografie: „Všetko súvisí so všetkým, ale blízke veci spolu súvisia viac ako veci vzdialené“.[2]
V roku 1961 získal doktorát z geografie na University of Washington v Seattli. Potom čo promoval strávil niekoľko rokov na University of Michigan. Až do svojho odchodu do dôchodku zastával pozíciu profesora geografie a štatistiky na University of California, Santa Barbara. Švajčiarska University of Zurich mu udelila čestný titul v roku 1988.
Waldo Tobler počas svojej akademickej dráhy viedol kurzy zaoberajúce mimo iného kartografickými zobrazeniami, matematickými modelmi, teóriou lokalizácie a navigácie ako aj geografickými aspektami ľudskej migrácie.[3] Ako prvý použil termín analytická kartografia, v ktorom kombinoval mapovanie s priestorovou analýzou s cieľom získať nové znalosti. Publikovaním v interdisciplinárnych časopisoch a použitím prístupného jazyka urobil veľa pre zvýšenie povedomia a rešpektu ku kartografii a geografii. Tieto disciplíny umiestnil ju na solídny matematický a vedecký základ, čím pripravil podmienky pre nástup geografických informačných systémov.[4]
Vyvinul pôvodné kartografické zobrazenie, ktoré sa ustálilo pod názvom Toblerovo hypereliptické zobrazenie.[5] Zaoberal sa tiež problematikou kartografických anamorfóz,[6] vytvoril prvý algoritmus pre ich automatizovanú tvorbu.[7][8]
Vytvoril inovatívnu metódu priestorovej interpolácie, ktorá zachováva objem interpolovaných priestorových jednotiek – tzv. pycnophylactic method.[9]. Spoločne so S. Weinbergom odhadol polohu stratených historických oblastí v Kapadócii s pomocou modelov priestorovej interakcie.[10]. Modeloval sťahovanie, dochádzanie za prácou, a menové toky. Ďalej aplikoval techniku bilineárnej interpolácie na meranie skreslenia portolánov.