Daniel Herman
| Daniel Herman | ||||||||
.jpg) Daniel Herman v roku 2016 | ||||||||
| 14. minister kultúry Česka | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 29. január 2014 – 2017 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 28. apríl 1963 (61 rokov) České Budějovice, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | KDU-ČSL (od 2013) | |||||||
| Alma mater | Karlova univerzita | |||||||
| Národnosť | česká | |||||||
| Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
slobodný | |||||||
| Deti | bezdetný | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Daniel Herman na danielherman.cz | ||||||||
 | Daniel Herman (multimediálne súbory) | |||||||
Daniel Herman (* 28. apríl 1963, České Budějovice) je český politik a laicizovaný katolícky kňaz. Od januára 2014 bol ministrom kultúry Českej republiky, od októbra 2013 poslancom Poslaneckej snemovne PČR za KDU-ČSL, v rokoch 2010 až 2013 bol riaditeľom Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Bol tiež hovorcom Českej biskupskej konferencie.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho matka bola sesternicou Hany Bradyovej a Jiřího Bradyho.[1] Je priamym potomkom Františka Dobrovského, brata Josefa Dobrovského.[2] Vyštudoval gymnázium, potom nastúpil na pedagogickú fakultu, ktorú však po jednom roku opustil. V roku 1984 začal študovať teologickú fakultu v Litoměřiciach, v roku 1989 bol vysvätený za kňaza. Po necelom roku v duchovnej službe sa na jar 1990 stal sekretárom Miloslava Vlka.[3]
V rokoch 1996-2005 bol hovorcom Českej biskupskej konferencie. Medzi rokmi 2005-2007 pracoval na Linke pomoci v kríze pri Policajnom prezídiu Českej republiky. V roku 2007 požiadal o laicizáciu. Dňa 12. augusta 2010 bol zvolený riaditeľom Ústavu pre štúdium totalitných režimov.[4] Dňa 10. apríla 2013 ho rada ústavu odvolala.[5][6]
Dňa 2. mája 2014 rozhodol Obvodný súd pre Prahu 3, že Hermanovo odvolanie je neplatné. Mestský súd v Prahe však toto rozhodnutie 21. januára 2015 zrušil a vrátil späť Obvodnému súdu pre Prahu 3.
Politické pôsobenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách do Poslaneckej snemovne PČR v roku 2013 kandidoval v Prahe ako líder KDU-ČSL[7] a bol zvolený za poslanca. Dňa 29. januára 2014 sa stal ministrom kultúry vo vláde Bohuslava Sobotku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-10-25]. Dostupné online. Archivované 2018-07-29 z originálu.
- ↑ Daniel Herman » Josef Dobrovský – „První světový Čech nové doby“ [online]. Blog.aktualne.cz. Dostupné online.
- ↑ http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10314156487-uchem-jehly / 313298380010008 / titulky / # t = 14m44s
- ↑ Usnesení z 38. jednání Rady Ústavu pro studium totalitních režimů [online]. ustrcr.cz, 2010-08-13. Dostupné online.
- ↑ Rada odvolala ředitele ÚSTR a hned zvolila šéfkou Foglovou, Lidovky.cz, 10. 4. 2013
- ↑ Šéf ústavu pro totalitu Herman skončil. Nahradí ho překladatelka Foglová, iDNES.cz, 10. 4. 2013
- ↑ Lidovci nasadí do voleb Hermana, zkoušejí přilákat i Marvanovou [online]. iDNES.cz, 2013-08-15. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Jan Jandourek: Daniel Herman - Srdcem proti ostnatému drátu. Praha: Portál, 2013. ISBN 978-80-262-0356-8.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daniel Herman
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálne stránky Daniela Hermana
- Názory Daniela Hermana v relácii Jak to vidí Českého rozhlasu 2
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Daniel Herman na českej Wikipédii.