Ferdinand Peroutka | |
český spisovateľ, dramatik a publicista | |
Narodenie | 6. február 1895 Praha, Predlitavsko, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 20. apríl 1978 (83 rokov) New York, New York, USA |
Príbuzní | Milan Weiner (synovec) |
Odkazy | |
Commons | Ferdinand Peroutka |
Ferdinand Peroutka (* 6. február 1895, Praha, Predlitavsko, Rakúsko-Uhorsko – † 20. apríl 1978, New York, New York, USA) bol český spisovateľ, dramatik a publicista liberálnej orientácie. Je považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa českej demokratickej žurnalistiky.[1]
Pôsobil ako redaktor denníka Tribuna (1919-1924), neskôr (1924-39) ako šéfredaktor revue Přítomnost. Jeho činnosť bola podporovaná prezidentom Česko-Slovenska T.G. Masarykom, ktorý pod rôznymi šiframi často do tohto časopisu prispieval. Bol členom kruhu tzv. "Pátečníkov", čo bola skupina intelektuálov, ktorí sa schádzali v Čapkovej vile a niekedy aj u prezidenta Masaryka, najmä zámku v Lánoch. V rokoch 1924–1939 bol tiež politickým komentátorom Lidových novin.
Je autorom knihy úvah o českej národnej povahe Jací jsme a rozsiahleho diela o počiatkoch ČSR Budování státu (4 diely).
V roku 1933 vo svojom článku opísal M. R. Štefánika ako "prívrženca diktatúry so záľubou v okázalosti, trpiaca hromádka nervov, chorobne ctižiadostivý muž, ktorý chcel, aby ho iní ľutovali".[2]
V rokoch 1939-1945 bol väznený v nacistických koncentračných táboroch Dachau a Buchenwald.
Po vojne sa stal šéfredaktorom Svobodných novin (pod týmto názvom vychádzali predvojnové Lidové noviny) a týždenníka Dnešek [3](1945–1948), ktorý bol obdobou predvojnovej Prítomnosti. Názvy boli zmenené, pretože oba pôvodné tituly vychádzali i počas vojny, avšak s kolaborantskými redakciami. Kriticky vystupoval proti silnejúcim totalitným tendenciám.
V rokoch 1945–1946 bol poslancom Dočasného národného zhromaždenia (čes. Prozatimní Národní shromáždění) za Československou stranu národně socialistickou. V parlamente zasadal do parlamentných volieb v roku 1946.[4]
Po februárovom prevrate odišiel do Spojených štátov, kde niekoľko rokov riadil česko-slovenské vysielanie Slobodnej Európy a spolupracoval s americkými periodikami.
V exile vydal niekoľko politických úvah a próz.