Hana Gregorová | |
![]() | |
Rod. meno | Lilgová |
---|---|
Narodenie | 30. január 1885 Martin, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 11. december 1958 (73 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
Známa vďaka | slovenská spisovateľka |
Manžel | Jozef Gregor Tajovský |
Deti | Dagmar (1916 – 2004) |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Hana Gregorová, rod. Lilgová[1] (* 30. január 1885, Martin – † 11. december 1958, Praha) bola slovenská spisovateľka, osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien.
Narodila sa v Martine v uvedomelej farbiarskej rodine a vzdelanie získala na základnej škole v rodisku a neskôr sa po sobáši vzdelávala sama. V roku 1903 – 1906 hrávala ochotnícke divadlo v Slovenskom spevokole v Martine. Účinkovala prevažne v hrách slovenských autorov. Počas krátkeho pôsobenia v rumunskom Nadlaku (1907 – 1910) stvárnila plastickú postavu matky v rovnomennej hre J. G. Tajovského, ktorý ju aj režíroval (1908). Preložila aktovku A. P. Čechova Pytačky, ktorú Tajovský nacvičil s nadlackým Ľudovým kruhom (1909). V roku 1907 sa v Nadlaku zaňho vydala a neskôr sa usadili v Bratislave.[1]
Pracovala v osvetových organizáciách, pôsobila v časopise Slovenský východ. Po presťahovaní do Bratislavy pokračovala v osvetovej práci, zaujímala sa o politický vývoj, a jej dom často navštevovali tak slovenskí, ako aj českí a zahraniční spisovatelia.
Po smrti svojho manžela sa presťahovala k dcére Dagmar do Prahy, počas 2. svetovej vojny pracovala v protifašistickom odboji. Krátko bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien.
Zomrela vo veku 73 rokov v Prahe, pochovaná je v Tajove.
Jej literárna tvorba začala prekladom románu Dáždnik sv. Petra (Kálmán Mikszáth). Písala prózu, no okrem diel pre dospelých sa venovala i tvorbe pre deti.
„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Žena dneška má pracovať na novej epoche ľudstva, v ktorej nebude nezaslúženej biedy. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ [2]