Hostýn | |
vrch | |
Štát | Česko |
---|---|
Kraje | Zlínsky |
Okres | Kroměříž |
Obec | Chvalčov |
Pohorie | Hostýnské vrchy |
Nadmorská výška | 734,6 m n. m. |
Súradnice | 49°22′46″S 17°42′5″V / 49,37944°S 17,70139°V |
Geologické zloženie | pieskovec |
Najľahší výstup | cestou z mesta Bystřice pod Hostýnem |
Poloha Hostýna
| |
Wikimedia Commons: Hostýn | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hostýn je vrch v Hostýnskych vrchoch na Morave, 3 km juhovýchodne od Bystřice pod Hostýnem. Patrí medzi významné pútnické miesta a s výškou 734,6 m n. m. je dominantou okolia. Nižší z dvojice vrcholov dosahuje výšku 718 m n. m..
Podľa archeologických nálezov sa na Hostýne nachádzalo rozľahlé praveké hradisko opevnené valom. Lokalita v blízkosti Moravskej brány, ktorou viedla Jantárová cesta, mala strategickú polohu. Najstaršie opevnenie vybudoval v období popolnicových polí ľud lužickej kultúry okolo roku 1200 pred Kr., ktorý vystriedal v dobe bronzovej ľud sliezskej skupiny a neskôr v období Halštatu i ľud platěnickej kultúry. Opevnenie následne vylepšili Kelti, ktorých napokon vystriedali Slovania.
Podľa nepodloženej povesti sa na vrchu ukrývali obyvatelia z okolia pri mongolskom vpáde v roku 1241.
Pravdepodobne už okolo roku 1544 bola na vrchole postavená kaplnka Panny Márie (ktorú rozšírili v 1658) a už z roku 1567 pochádza prvá správa o púti na Hostýn. Výstavba súčasnej baziliky trvala od roku 1721 do 1748, kedy ju vysvätil 28. júla kardinál Julius Troyer. Pútnikom slúžil hostinec, no po reformách Jozefa II. boli v roku 1784 púte zakázané. K obnoveniu chrámu i pútí došlo až v roku 1840. Na konci 19. storočia pribudla na najvyššom mieste kamenná rozhľadňa a v roku 1903 krížová cesta.
Prvá správa o starých valoch sa objavili v roku 1672 a odborné kruhy sa o lokalitu zaujímajú od konca 19. storočia. Novodobé výskumy boli realizované v niekoľkých etapách po roku 1971.
Dnes je na vrchole niekoľko zaujímavých stavieb:
Hostýn je najľahšie prístupný cestou z mesta Bystřice pod Hostýnem.