Humphry Osmond | |
psychiater | |
Narodenie | 1. júl 1917 Surrey, Anglicko |
---|---|
Úmrtie | 6. február 2004 (86 rokov) Appleton, Wisconsin, USA |
Humphrey Fortescue Osmond (* 1. júl 1917, Surrey, Anglicko – † 6. február 2004, Appleton, Wisconsin, USA) bol anglický psychiater preslávený vytvorením a zavedením termínu psychedelický a jeho priekopníckymi prácami v použití psychedelických drog vo výskume medicíny. Osmond taktiež skúmal psychologický aspekt v sociológií, teda aký má vplyv prosperita alebo rast spoločnosti na mentálny aparát jednotlivca, jeho psychické rozpoloženie.
Ako mladík zamýšľal byť bankárom, začal však navštevovať Guy’s Hospital Medical School na King’s College London. Počas Druhej svetovej vojny bol chirurgom v Kráľovskom námorníctve v hodnosti poručík, kde sa vzdelával za lodného psychológa.
Počas pôsobenia na Guy’s Hospital Medical School on a kolega John R. Smythies vyslovili hypotézu príčiny schizofrénie mechanizmom vytvárania látok štrukturálne podobných LSD a následnej samointoxikácie.
Ich práca nebola v Británii odbornou verejnosťou prijatá, preto v roku 1951 odchádzajú do kanadského Saskatchewan Hospital vo Weyburne. Prijatím ďalších psychológov vytvoril z ústavu výskumné laboratórium zaoberajúce sa navrhovaním chemických zlúčenín, taktiež sa venujúce klinickému skúšaniu týchto látok. Pôsobil tu do roku 1961.
V roku 1952 zistil súvislosť medzi štruktúrami meskalínu a adrenalínu, čo potvrdzovalo správnosť jeho teórie o schizofrénii.
Počas tohto pôsobenia v korešpondencii s Aldousom Huxleym môžeme prvýkrát nájsť výraz psychedelikum, a má tiež podiel na jeho knihe The Doors of Perception (český preklad: Brány vnímání), popisujúcu autorov experiment s meskalínom. Názov knihy využila k svojmu pomenovaniu skupina The Doors. Ten vykonali v roku 1953, keď Osmond podal Huxleymu dávku meskalínu a robil mu lekársky dohľad. V knihe však zmienka o ňom nie je, no vyplýva to z ich korešpondencie a neskoršieho opisu tejto udalosti samotným doktorom Osmondom.
Na stretnutí New York Academy of Sciences v roku 1957 prvýkrát verejne použil termín psychedelický. Význam slova vysvetlil ako „myseľ prejavujúci“ z gréckych slov myseľ (psyché – ψυχή) a prejav (delos – δήλος). Popísal ho tiež ako „čistý, ľubozvučný a ničím nerušený“.
Zaujímavý je tiež jeho výskum liečby alkoholizmu pomocou rýchlej aplikácie dávok LSD, pričom dosiahol 50 percentnú účinnosť. Jedným z liečených bol Bill W., neskorší spoluzakladateľ organizácie Anonymní Alkoholici.
Osmond mal dostatočne otvorenú myseľ a dostatok odvahy a zvedavosti, aby sa zúčastnil ceremoniálu Domorodého amerického náboženstva, známej pod pomenovaním peyotlový rituál. Svoje zážitky z tejto udalosti poublikoval v časopise Tomorrow magazine na jar roku 1961. Zachytil detaily priebehu udalosti, prostredie v ktorom sa odohrávala i samotný efekt peyotlu. Opísal láskavosť svojich hostiteľov, i svoje domnienky o význame a hĺbke rituálu a celého náboženstva aj pre dnešných uctievateľov.
Popri výskume terapie pomocou psychedelík a vitamínov ako podporných látok sa venoval výskumu dlhodobého vplyvu inštitucionalizovanej spoločnosti. Položil tým základy sociologického pohľadu na architektúru a nového oboru environmentálnej psychológie. Zaviedol nové pojmy sociopedálny a sociofugálny. Tomuto oboru sa začal venovať doktor Robert Sommer počas jeho pôsobenia v Osmondovom tíme v Saskatchewane.
Neskôr opustil kanadské pôsobisko kvôli prekážkam vo výskume halucinogénov a stal sa riaditeľom Bureau of Research in Neurology and Psychiatry at the New Jersey Psychiatric Institute (Odbor výskumu v neurológii a psychiatrií pri Psychiatrickom inštitúte) v Princetone, následne profesorom psychológie na University of Alabama v Birminghame. Celkovo má autorstvo alebo spoluautorstvo na jedenástich knihách a počas svojej kariéry publikoval veľmi často.
Doktor Osmond zomrel na následky srdcovej arytmie v roku 2004 vo veku 86 rokov.
V anglickom jazyku.