Ján Bukovský
| Ján Bukovský, SVD John Bukovsky | |||
| titulárny arcibiskup tabaltský emeritný apoštolský nuncius v Rusku | |||
 | |||
| |||
| Štát pôsobenia |  Vatikán Spojené štáty Rumunsko Rusko | ||
|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | |||
| Apoštolský nuncius v Rumunsku | |||
| 1990 – 1994 | |||
| Apoštolský nuncius v Rusku | |||
| 1994 – 2000 | |||
| Predchádzajúce funkcie | |||
| Biografické údaje | |||
| Rodné meno | Ján Fukna | ||
| Narodenie | 18. január 1924 Cerová | ||
| Úmrtie | 18. december 2010 (86 rokov) Techny, Illinois, USA | ||
| Svätenia | |||
| Cirkev | rímskokatolícka | ||
| Rehoľník | |||
| Rehoľa | Spoločnosť Božieho Slova | ||
| Kňaz | |||
| Kňazská vysviacka | 3. december 1950 (26 rokov) | ||
| Biskup | |||
| Menovanie | 18. augusta 1990 Ján Pavol II. | ||
| Konsekrácia | 13. október 1990 (66 rokov) Bazilika svätého Petra v Ríme | ||
| Svätiteľ | Agostino Casaroli štátny sekretár Vatikánu | ||
| Spolusvätitelia | Angelo Sodano Francesco Colasuonno | ||
| Odkazy | |||
 Ján Bukovský | |||
Ján Bukovský, SVD (rodné meno Ján Fukna[1], v USA prijal meno John Bukovsky; * 18. január 1924, Cerová – † 18. december 2010, Techny, Illinois, USA) bol rímskokatolícky rehoľník, arcibiskup a vatikánsky diplomat.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Ján Bukovský sa narodil 18. januára 1924 v Cerovej v rodine Martina Fuknu a Kataríny, rod. Slavíkovej.[1] Po ukončení základnej školy v rodisku v roku 1939, pokračoval v štúdiu na gymnáziu Spoločnosti Božieho Slova (verbisti) v Nitre.[2] V roku 1944 požiadal o vstup do kongregácie verbistov.[1] Po ukončení štúdia filozofie vo Vidinej v roku 1947 pokračoval v štúdiách teológie v USA.[2] Kňazskú vysviacku prijal v Techny, v centre amerických verbistov neďaleko Chicaga, 3. decembra 1950.[3] V roku 1952 získal licenciát teológie na Americkej katolíckej univerzite vo Washingtone. V rokoch 1952 až 1954 bol profesorom biblistiky v rehoľnom seminári v Techny. Jeho špecializáciou boli grécke a latinské preklady. V rokoch 1954 – 1956 študoval exegézu na Pontificio Istituto Biblico v Ríme. V roku 1967 bol povolaný do Ríma do generálnej kapitule rehole verbistov. Od roku 1968 bol poradcom Svätej stolice vo vzťahoch s ČSSR a od roku 1973 bol pracovníkom Štátneho sekretariátu v oddelení pre vzťahy s ČSSR, Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom a Albánskom. Bol blízkym spolupracovníkom neskorších kardinálov Agostina Casaroliho a Luigi Poggiho a často ich sprevádzal na ich cestách do vtedajších komunistických krajín strednej a východnej Európy. V rokoch 1987 – 1989 sa po boku Francesca Colasuona zúčastňoval vyjednávaní s vládou ČSSR o menovaní nových biskupov. Na základe týchto rokovaní boli na Slovensku menovaní a vysvätení Ján Sokol a František Tondra.
18. augusta 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa tabaltského a za apoštolského nuncia v Rumunsku. 13. októbra 1990 prijal biskupskú vysviacku v bazilike sv. Petra v Ríme z rúk kardinála-štátneho sekretára Agostina Casaroliho.[2] Spolusvätiteľmi boli neskorší Casaroliho nástupca Angelo Sodano a apoštolský delegát v Rusku, Francesco Colasuono. V Rumunsku k jeho hlavným úlohám patrilo obnovenie diplomatických vzťahov po páde komunizmu ako aj riešenie postavenia a majetku gréckokatolíckej cirkvi v Rumunsku.
20. decembra 1994 bol menovaný za prvého apoštolského nuncia v Rusku.[2] Tu pokračoval v krokoch svojho predchodcu, apoštolského delegáta Colasuona, na formovaní katolíckej cirkevnej hierarchie v Rusku. Mal veľký podiel na znovuotvorení kňazského seminára v Sankt Peterburgu.
Pápež prijal jeho rezignáciu z dôvodu veku 29. januára 2000. Do roku 2006, keď sa presťahoval do Techny v USA, žil v St. Gabrieli pri Viedni. Zomrel 18. decembra 2010 v Techny, Illinois, USA o 7. hod. miestneho času. Pochovaný bol 3. januára 2011 v krypte kostola Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii.[4]
Udelené biskupské svätenia
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavný svätiteľ
[upraviť | upraviť zdroj]- Jerzy Mazur, SVD – 31. mája 1998, apoštolský administrátor Sibíri, od 9. júna 2003 diecézny biskup v Ełku v Poľsku[5]
- Clemens Pickel – 7. júna 1998, pomocný biskup diecézy Európske Rusko, od 11. februára 2002 Biskup diecézy Sv. Klementa v Saratove, Rusku[6]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- BUKOVSKÝ, Ján. Spomienky spoločníka. Nitra : Spoločnosť krásneho slova, 2006. ISBN 8085223767. S. 146.
- BUKOVSKY, John. Chiesa del martirio, chiesa della diplomazia. : Memorie tra Cecoslovacchia e Vaticano. Ed. Strazzari, Francesco. Bologna : EDB, 2009. ISBN 978-8810140499. S. 104. (tal.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c HOFERKA, Martin. Oneskorené stretnutie s Mons. Jánom Bukovským. Záhorie (Záhorské múzeum), 2011, roč. XX, čís. 1. Dostupné online [cit. 2013-02-09]. ISSN 1335-7840.
- ↑ a b c d TK KBS. Úmrtie: Zomrel arcibiskup Ján Bukovský (aktualizované) [online]. 18. 12. 2010 20:37, [cit. 2013-01-28]. Dostupné online.
- ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-01-28]. Stránka Archbishop John Bukovsky, S.V.D. †. (angl.)
- ↑ TK KBS. Pripomenuli si prvé výročie smrti arcibiskupa Bukovského [online]. 18.12.2011 11:45, [cit. 2013-01-28]. Dostupné online.
- ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-01-28]. Stránka Bishop Jerzy Mazur, S.V.D.. (angl.)
- ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-01-28]. Stránka Bishop Clemens Pickel. (angl.)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Archbishop John Bukovsky, 1924-2010 on www.divineword.org (angl. )
- Mons. Ján Bukovský (18.1.1924 - 18.12.2010) [online]. Spoločnosť Božieho Slova, [cit. 2013-01-28]. Dostupné online. Archivované 2011-05-24 z originálu.
- Katalóg vydavateľstva EDB (tal. )
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Bukovsky na nemeckej Wikipédii.