Peter Kresánek

Peter Kresánek
slovenský historik umenia, pamiatkar a bývalý politik
Primátor Bratislavy
V úrade
10. december 1990 – 11. január 1999
Predchodca Roman Hofbauer Jozef Moravčík Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1. január 1951 (73 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaKDH, SDK, SDKÚ
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.)

Peter Kresánek (* 1. január 1951, Bratislava) je slovenský historik umenia, pamiatkar a bývalý politik – v rokoch 1990 – 1998 primátor Bratislavy, v období 1998 – 2002 poslanec NR SR za KDH (prostredníctvom SDK) a spoluzakladateľ SDKÚ.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoškolské štúdium absolvoval na SVŠ Vazovova v Bratislave (1966 – 1969). Následne pokračoval štúdiom odboru Dejiny umenia a architektúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1969 – 1974).[3]

Po ukončení štúdia pracoval ako projektant pre obnovu historickej architektúry (1974 – 1985) a odborný asistent na fakulte architektúry STU (1985 – 1990). Bol členom autorského kolektívu samizdatovej publikácie Bratislava/nahlas (1987).[4]

V roku 2009 vydal vlastným nákladom rozsiahle encyklopedické dielo Slovensko : ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Príprava takmer tisícstranovej publikácie s množstvom fotografií a trojrozmerných ilustrácií historických miest, hradov, zámkov a kaštieľov trvala 5 rokov, náklady presiahli 450-tisíc eur (bez zahrnutia úrokov z úverov) a autora priviedla na pokraj bankrotu.[5]

Je ženatý, s manželkou Máriou majú tri deti. Žije v Bratislave.[3]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V komunálnych voľbách 1990 bol zvolený za primátora Bratislavy. Úrad zastával počas dvoch volebných obodobí, do januára 1999.[3]

V parlamentných voľbách 1998 bol zvolený za poslanca NR SR za koalíciu SDK, v ktorej reprezentoval KDH. O dva roky neskôr bol jedným z jedenástich signatárov, ktorí 16. januára 2000 podpísali politickú deklaráciu SDKÚ, čím sa stal jedným z jej spoluzakladateľov.[6] Zo strany však bol o dva roky neskôr, v súvislosti s kauzou „vláčiky“ (tender na ľahké motorové vlaky), vylúčený.[7]

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Kauza „vláčiky“ – tender na ľahké motorové vlaky

[upraviť | upraviť zdroj]

Kauza sa týkala plánovaného nákupu 35 súprav ľahkých motorových vlakov, na ktoré vypísali štátne Železnice Slovenskej republiky výberové konanie krátko pred koncom funkčného obdobia prvej Dzurindovej vlády. Do sporu ohľadom dodávateľa a spôsobu jeho výberu sa pritom dostali vedenie železníc (spolu s výberovou komisiou, ktorú viedol Miroslav Dzurinda, brat premiéra Mikuláša Dzurindu) na jednej strane a Ministerstvo dopravy na čele s Jozefom Macejkom, Najvyšší kontrolný úrad SR a nepriamo aj Peter Kresánek na druhej strane.[8][9]

List Petra Kresánka, adresovaný v tejto súvislosti premiérovi Dzurindovi neskôr unikol na verejnosť. Obsahoval okrem iného aj legendárnu formuláciu: „Gabo [Gabriel Palacka, pokladník SDKÚ] berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké“ a bol médiami aj viacerými politikmi interpretovaný ako poukázanie na korupčné jednanie, čo sa však Peter Kresánek pokúsil neskôr spochybniť s tým, že nemal na mysli pozadie finančné, ale politické.[10] Peter Kresánek bol následne spolu s Jozefom Macejkom zo strany SDKÚ vylúčený.[11][7][9]

Odpredaj mestského majetku

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako primátor Bratislavy Peter Kresánek dohliadal na predaj mestských stavieb rôznym politickým stranám a ďalším subjektom. Najviac medializovaným predajom sa stala veľká budova na Žabotovej ulici č. 2 (neskôr ústredie KDH). Koncom roku 1996 prišla na magistrát žiadosť na odkúpenie budovy. Neposlala ju však žiadna z politických strán, ktoré v budove sídlili (KDH, SDSS, MKDH), ale súkromná spoločnosť MAANA, ktorú založil pokladník KDH Peter Gabura. Mesto predaj podpisom Petra Kresánka odsúhlasilo. V októbri 2000 vypracovali finanční analytici zo spoločnosti P67 value na požiadanie redaktora SME odhad, že rozhodnutím primátora Kresánka „venovalo“ mesto spoločnosti MAANA približne 4 milióny Sk.[12]

V septembri 2001 bolo voči Petrovi Kresánkovi, ako bývalému primátorovi začaté trestné stíhanie pre podpis zmluvy, ktorá bola v rozpore s uznesením mestského zastupiteľstva. Priznal, že urobil chybu a prihlásil sa k politickej zodpovednosti, trestnoprávnu zodpovednosť však odmietal. Aj v tomto prípade, rovnako ako v kauze tendra na ľahké motorové vlaky, bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené.[7]

Telefonické nahrávky

[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2010 zverejnil predseda strany SMER Robert Fico na tlačovej besede záznam nahrávok telefonických rozhovorov medzi vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom, podnikateľom Vladimírom Miškovským a vtedajším primátorom Bratislavy Petrom Kresánkom. Nahrávky mali pochádzať z obdobia 1998 – 1999 a mali naznačovať korupčné jednanie participantov.[7][13]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KRESÁNEK, Peter. Slovensko : ilustrovaná encyklopédia pamiatok : historická architektúra, : pamiatky výtvarného umenia : pamätihodnosti. 1. vyd. Bratislava : Simplicissimus, 2009. 983 s. ISBN 978-80-969839-0-2.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ULIČIANSKA, Zuzana. Kresánek: Vzťah k pamiatkam majú tisíce ľudí. Zväčša sú to zanietení laici. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-11-28. Dostupné online [cit. 2018-01-13]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ Peter Kresánek [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-01-13]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Mgr. Peter Kresánek [online]. Bratislava: Únia miest Slovenska, [cit. 2018-01-13]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  4. ↑ BUDAJ, Ján, a kol. Bratislava/nahlas. Bratislava : Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, 1987. 62 s.
  5. ↑ KOKOLOVÁ, Helena. Kraľoval Bratislave. Teraz je v dlhoch. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-06-02. Dostupné online [cit. 2018-01-17]. ISSN 1336-1996.
  6. ↑ Profil a história politickej strany SDKÚ-DS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-06-04. Dostupné online [cit. 2018-01-15].
  7. ↑ a b c d Peter Kresánek [online]. Bratislava: Zastavme korupciu, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  8. ↑ Ľahké dieselové motorové jednotky radu 825 [online]. Rail.sk, 2002-05-06, rev. 2007-12-09, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  9. ↑ a b Vláčiky: Najväčšia kauza SDKÚ v prvej Dzurindovej vláde [online]. Bratislava: Zastavme korupciu, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online.
  10. ↑ VAGOVIČ, Marek. Koalícia kritizovala Trnku dávno, aj Dzurinda. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-10-25. Dostupné online [cit. 2018-01-13]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ ZACHAR, Dušan, a kol. Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení 2002 [online]. Bratislava: INEKO, máj 2013, [cit. 2018-01-13]. Kapitola 28. Tender Železničnej spoločnosti, a.s. na nákup ľahkých vlakových súprav. Dostupné online.
  12. ↑ LEŠKO, Marián. Aký je druh zodpovednosti Petra Kresánka. SME (Bratislava: Petit Press), 2001-09-10. Dostupné online [cit. 2018-01-13]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Nahrávka, ktorá má podľa Fica dokazovať Dzurindovu korupciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-11-07. Dostupné online [cit. 2018-01-17]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ Mimoriadna cena – Ing. arch. Peter Kresánek [online]. Bratislava: Krištáľové krídlo, 2013, [cit. 2018-01-13]. Dostupné online. Archivované 2018-01-18 z originálu.
  15. ↑ Ceny Spolku architektov Slovenska za rok 2013. Fórum architektúry (Bratislava: Spolok architektov Slovenska), 2013, roč. XXIII, čís. 6, s. 5. Dostupné online [cit. 2018-01-14]. ISSN 1336-0264.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: