Ústava Československej republiky z roku 1920, oficiálne nazývaná Ústavná listina Československej republiky, bola ústava prijatá Dočasným Národným zhromaždením 29. februára 1920 ako ústavný zákon č. 121/1920 Zb. s účinnosťou od 6. marca 1920.
Štrukturálna skladba Ústavy ČSR pozostávala z týchto častí:
Ústavná listina sa skladá z týchto 6 hláv:
Podľa § 1 ods.1 ústavnej listiny „Ľud je jediným zdrojom všetkej štátnej moci v ČSR“. Československá republika je tu definovaná ako demokratická republika. Jej hlavou bol prezident, volený parlamentom. Voľbu prezidenta ČSR upravuje č.161/1920 Zb.z. Právomoci prezidenta republiky upravuje § 64. Preambula vychádza zo vzoru ústavy Spojených štátov amerických a začína slovami „My, národ československý“. Ustanovenie § 4 sa týka českého a slovenského jazyka. Bola jedinou ústavou v strednej Európe, ktorá bola po celú dobu svojej platnosti dodržiavaná. Tvorcovia ústavy sa inšpirujú modernými ústavnými vzormi. Vzory ústav boli – ústavy dohodových štátov, decembrová, belgická, ústava Weimarskej republiky, anglické a švajčiarske ústavné právo. Je v nej zakotvené posilnenie právomoci vlády vo vzťahu ku prezidentovi. Je to typ tuhej ústavy na ktorej zmenu je potrebná troj pätinová väčšina každej z komôr Národného zhromaždenia. Bola historicky prvou ústavou, ktorá umožňovala všeobecné volebné právo na území Slovenska pre všetkých obyvateľov.
Návrh ústavy bol vypracovaný skupinou politikov a právnikov, medzi inými osobnosťami aj T. G. Masarykom. Po odbornej stránke na jej vznik dohliadal prof. Jiří Hoetzel, po politickej Antonín Švehla (nazývaný aj „otcom ústavy“). Spolu s Ústavou z roku 1920 boli vydané aj ďalšie zákony, ktoré rozpracovávali alebo dopĺňali v ústave zakotvené základné zásady majúce všeobecnejšiu podobu. Patrili k nim: