Július Gábriš

	Július Gábriš
	apoštolský administrátor trnavskej arcidiecézy
	Deo adiuvante et S. Maria intercedente; S Božou pomocou a s príhovorom Panny Márie
Funkcie a tituly
Apoštolský administrátor; Trnavskej arcidiecézy
	1977 – 1987
Apoštolský administrátor; Trnavskej apoštolskej administratúry
	1969 – 1977
Predchádzajúce funkcie
	titulárny biskup dekoreánsky; 1973 – 1987
Biografické údaje
Narodenie	5. december 1913; Tesáre nad Žitavou, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	13. november 1987 (73 rokov); Trnava, ČSSR (dnes Slovensko)
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	26. jún 1938 (24 rokov); Pavol Jantausch
Biskup
Konsekrácia	3. marec 1973 (59 rokov); Nitra
Svätiteľ	Agostino Casaroli; sekretár Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti
Spolusvätitelia	František Tomášek,; administrátor pražskej arcidiecézy; Štěpán Trochta, SDB; litoměřický arcibiskup
Odkazy
	Július Gábriš na catholic-hierarchy.org angl. ; Július Gábriš
	Biografický portál

Július Gábriš (* 5. december 1913, Tesáre nad Žitavou – † 13. november 1987, Trnava) bol slovenský rímskokatolícky biskup, v rokoch 1973 – 1977 apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry a od roku 1977 do svojej smrti apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy.

Životopis

Po maturite na gymnáziu v Zlatých Moravciach v roku 1933 sa prihlásil do biskupského seminára v Trnave. Teologické štúdium dokončil na Bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde ho 26. júna 1938 apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry Pavol Jantausch vysvätil za kňaza. Nastúpil ako kaplán v Tekovských Šarluhách (dnes Tekovské Lužany), ešte v tom istom roku ho preložili do Holíča a v roku 1939 do Stupavy. Od roku 1939 začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1941 krátko pôsobil ako správca farnosti v Bankách (dnes súčasť Banskej Štiavnice) a od 1. septembra 1941 bol menovaný za profesora na biskupskom gymnáziu v Trnave.^[1] V roku 1944 ukončil štúdium na Slovenskej univerzite rigoróznymi skúškami a ziskom titulu doktor prírodných vied (RNDr.). V roku 1950 po nátlaku štátnych úradov „na vlastnú žiadosť“ opustil miesto gymnaziálneho profesora v Trnave. Štátny súhlas dostal len na miesto kaplána v Mojmírovciach. Od septembra 1951 sa stal dekanom v Jablonici. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa aktívne zúčastňoval práce prorežimného Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva. V roku 1962 sa stal dekanom v Novom Meste nad Váhom.

20. apríla 1969 zomrel trnavský biskup Ambróz Lazík. Pápež Pavol VI. po jeho smrti vymenoval Júliusa Gábriša za trnavského apoštolského administrátora s právomocami sídelného biskupa. Predstavitelia vládneho režimu tým neboli nadšení, predsa len sa im však Gábriš javil ako „menšie zlo“, a preto jeho vymenovanie akceptovali. Otázka vysvätenia Júliusa Gábriša za biskupa však nebola až taká jednoduchá. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa obnovili rozhovory medzi česko-slovenskou vládou a Vatikánom o vzájomných vzťahoch, ktoré sa v päťdesiatych rokoch celkom zmrazili. Jednou z najpodstatnejších častí rokovaní bola otázka obsadenia biskupských stolcov. Na Slovensku sa posledné oficiálne vymenovanie a vysvätenie biskupov uskutočnilo ešte v lete 1949, krátko pred prijatím tzv. cirkevných zákonov. Tie vyžadovali predbežný štátny súhlas na vymenovanie do akejkoľvek duchovnej funkcie, čiže aj biskupa. Ďalšie vysvätenia biskupov sa preto robili už tajne a títo biskupi väčšinou skončili vo väzení alebo v emigrácii. Keď v júni 1972 zomrel rožňavský biskup Róbert Pobožný, zostalo Slovensko bez jediného oficiálne pôsobiaceho biskupa.

Česko-slovensko-vatikánske rokovania o menovaní biskupov dlho neprinášali konkrétne výsledky. Meno Júliusa Gábriša ako jedného z kandidátov prvý raz predložila vatikánska delegácia v marci 1971, a to na funkciu biskupa v Nitre. Trvalo však ešte dva roky, kým sa dosiahla kompromisná dohoda. Vatikán navrhol Gábriša a Jána Pásztora a štát Jozefa Feranca a Josefa Vranu pre Olomouc. Vo februári 1973 pápež Pavol VI. vymenoval a začiatkom marca 1973 Agostino kardinál Casaroli vysvätil v Nitre troch nových slovenských biskupov. Július Gábriš sa stal apoštolským administrátorom - titulárnym biskupom v Trnave. Za svoje biskupské heslo si zvolil Cum auxilio Divino (s Božou pomocou). Okrem neho sa sídelným biskupom v Banskej Bystrici stal Jozef Feranec a v Nitre Ján Pásztor.

Po zriadení slovenskej cirkevnej provincie koncom roka 1977 bola trnavská apoštolská administratúra povýšená na arcidiecézu a Július Gábriš sa stal prvým administrátorom trnavskej arcidiecézy.

Pápež Ján Pavol II. ocenil jeho úsilie udelením hodnosti titulárneho arcibiskupa. O tomto menovaní sa vedelo iba tajne, kvôli komunistickému režimu. Oficiálne sa zverejnilo až po jeho smrti.^[2]^[3]

Referencie

↑ Haľko 2008, s. 23
↑ Schematizmus Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava : Polygrafia SAV, 2000. ISBN 80-88780-33-0. S. 14.
↑ Chronológia biskupov v Trnave [online]. abu.sk, [cit. 2017-11-16]. Dostupné online.

Literatúra

Haľko, Jozef (2008), Arcibiskupov zápas : Životná cesta Mons. RNDr. Júliusa Gábriša, Profily, Trnava: SSV, str. 344, ISBN 978-80-7162-743-2

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca Ambróz Lazík	Apoštolský administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry 1969 — 1977	Povýšenie apoštolskej administratúry na arcidiecézu
Nová diecéza	Apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy 1977 — 1987	Nástupca Ján Sokol

[1] Haľko 2008, s. 23

[2] Schematizmus Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava : Polygrafia SAV, 2000. ISBN 80-88780-33-0. S. 14.

[3] Chronológia biskupov v Trnave [online]. abu.sk, [cit. 2017-11-16]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]