Jaromír Krejcar | |
![]() | |
Dielo | |
---|---|
Osobné informácie | |
Narodenie | 25. júl 1895 |
Hundsheim, Rakúsko | |
Úmrtie | 5. október 1950 (55 rokov) |
Londýn, Spojené kráľovstvo | |
Manželka | Milena Jesenská |
Odkazy | |
![]() (multimediálne súbory na commons) | |
Jaromír Krejcar (* 25. júl 1895, Hundsheim Rakúsko – † 5. október 1950, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol český architekt, návrhár nábytku, výtvarník, vysokoškolský profesor, vydavateľ a teoretik, člen Devětsilu a zakladateľ Klubu za novú Prahu.
Vyučil sa za murára, vyštudoval pražskú Průmyslovú školu stavebnú a pracoval ako stavbyvedúci. V roku 1918 nastúpil na Akadémiu výtvarných umění v Prahe, kde študoval architektúru u Jana Kotěru.
Od roku 1921 pôsobil v ateliéri ďalšieho významného československého architekta, Josefa Gočára, a od roku 1923 pracoval samostatne.
Od dvadsiatych rokov minulého storočia bol rozhodným zástancom funkcionalizmu a purizmu a bojoval proti v tom období ešte stále prežívajúcemu historizmu a dekorativizmu. V bývalom Česko-Slovensku reprezentoval Bauhaus. Bol zakladateľom Klubu za novú Prahu, členom Združenia architektov, Levej fronty, Zväzu socialistických architektov a Devětsilu (1922). Pracoval aj v Moskve (1934 – 1935), no čoskoro sa rozčarovaný vrátil a ukončil kontakty s ľavicou okolo Karla Teigeho.
V roku 1937 získal dve Veľké ceny a Zlatú medailu za architektúru na medzinárodnej výstave v Paríži. Jeho Česko-slovenský pavilón reprezentoval jednu z najvyspelejších priemyselných krajín sveta, jednu z prvých stavieb avantgardnej architektúry, kde dominovali oceľ, sklo, svetlo, vznikajúcej tesne pred vojnou, na ktorú nadviazal až high-tech v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.
V prvom vojnovom exile žil a pracoval v Londýne. Krátko bol profesorom na VUT v Brne (1946 – 1948). Po komunistickom puči vo februári 1948 opäť odišiel do exilu a vyučoval na renomovanej škole Architectural Association v Londýne.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaromír Krejcar na českej Wikipédii.