Milan Ftáčnik

Milan Ftáčnik
Milan Ftáčnik
18. primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
V úrade
21. december 2010 – 11. december 2014
Predchodca Andrej Ďurkovský Ivo Nesrovnal Nástupca
Bývalý starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka
V úrade
2. december 2006 – 27. november 2010
Predchodca Viera Kimerlingová Vladimír Bajan Nástupca
9. minister školstva Slovenskej republiky
V úrade
30. október 1998 – 18. apríl 2002
Predchodca Eva Slavkovská Peter Ponický Nástupca
Biografické údaje
Narodenie30. október 1956
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie14. máj 2021 (64 rokov)
Politická stranaKSS (1980 – 1990)
SDĽ (1990 – 2002)
SDA (2002 – 2004)
NEKA (2004 – 2021)[1]
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiavysokoškolský pedagóg
Národnosťslovenská
Rodina
Manželka
RNDr. Zlatica Ftáčniková
Odkazy
Milan Ftáčnik na ftacnik.sk
Spolupracuj na CommonsMilan Ftáčnik
(multimediálne súbory)

Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. (* 30. október 1956, Bratislava – † 14. máj 2021)[2] bol slovenský vysokoškolský pedagóg a politik. Bol ministrom školstva Slovenska v období 1998 – 2002 a v rokoch 2005 až 2009 poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. V rámci komunálnej politiky bol okrem iného v rokoch 2006 – 2010 starostom bratislavskej mestskej časti Petržalka a v rokoch 2010 – 2014 primátorom Bratislavy. Bol predsedom Slovenskej informatickej spoločnosti, členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a predsedom Správnej rady STU.[3]

Bol jedným z najznámejších predstaviteľov slovenskej ľavicovej politiky,[4] presadzoval myšlienky tolerancie a slušnosti,[5][6] aktívne podporoval akýkoľvek návrh na posilnenie antifašistickej výchovy na školách a budovanie demokratického a antifašistického povedomia slovenskej verejnosti.[7][8]

Milan Ftáčnik bol ženatý a mal tri deti, mal dvoch bratov (dvojičky Jána a Ľubomíra).[9]

Profesionálna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1980 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
  • 1981 – základná vojenská služba
  • 1982 – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
  • 1986 – odborný asistent na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK
  • 1989 – docent na Katedre teoretickej kybernetiky, od roku 1990 na Katedre umelej inteligencie, po jej zániku od roku 1994 na Katedre počítačovej grafiky a spracovania obrazu a po jej zlúčení na Katedre aplikovanej informatiky FMFI UK
  • 1990 – poslanec NR SR
  • 1998 – minister školstva SR
  • 2003 – vedúci Katedry počítačovej grafiky a spracovania obrazu FMFI UK
  • 2004 – vedúci Katedry aplikovanej informatiky FMFI UK Bratislava (po zlúčení KPGSO a Ústavu informatiky)
  • 2006 – starosta Mestskej časti Bratislava-Petržalka
  • 2010 – primátor Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
  • 2014 – Katedra aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, oddelenie počítačovej grafiky a spracovania obrazu

Stranícka kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Kariéra vo vrcholovej politike

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 – poslanec SNR, neskôr členom Predsedníctva SNR a predseda poslaneckého klubu SDĽ. Bol pri podpise Ústavy SR, na slávnostnom akte niesol štátnu pečať.[13]
  • 1992 – 1994 – poslanec NR SR
  • 1994 – 1998 – poslanec NR SR. Bol členom výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, členom spoločného parlamentného výboru EÚ a výboru NR SR pre európsku integráciu.[12]
  • 30. október 1998 – 17. apríl 2002 – minister školstva SR. Ako minister školstva presadzoval reformu školstva, bol prijatý návrh koncepcie Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR s horizontom na najbližších 10 – 15 rokov.[14] Pripravil návrh nového školského zákona, ktorý okrem iného kontroverzne presadzoval cvičenie jógy na školách. Návrh novely však nebol prijatý.[15] Začiatkom roku 2002 boli na základe jeho návrhu prijaté nové zákony: o Slovenskej akadémie vied, o vede a športe a o vysokých školách, týmito reformami sa snažil skvalitniť slovenské školstvo, zvýšenie mzdového ohodnotenia učiteľov a súlad s európskou legislatívou.[16][17] Ich obsahom bol okrem iného princíp, že platy učiteľov majú rásť rýchlejšie ako platy zamestnancov verejnej správy.[18]Bol donútený predčasne odstúpiť po vnútrostraníckych sporoch v SDĽ.[12][19]

Kariéra v komunálnej politike

[upraviť | upraviť zdroj]
Bratislava - Starý Most
Stavebné práce na rekonštrukcii Starého mosta v Bratislave. Milan Ftáčnik ako primátor Bratislavy podpísal zmluvu na jeho výstavbu.
  • 2005 – bol zvolený za koalíciu HZD, SF, SMER za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja v okrese Bratislava V
  • V decembri 2006 bol zvolený za starostu Petržalky, ako nezávislý, podporu vyslovila strana SMER. Presadil obnovu 50 detských ihrísk[20], výmenu okien na všetkých materských a základných školách, nové parkovacie miesta, cyklotrasy, plochy pre rekreačný šport mládeže a zateplenie striech bytoviek.[21] Tieto opatrenia prijal a obstaral prostredníctvom elektronických aukcií, ktoré presadzoval.[22][23]
  • V apríli 2010 ako prvý oznámil kandidatúru na post primátora hlavného mesta SR – Bratislavy. O podpore rokoval s viacerými politickými stranami (MOST – HÍD, SaS, SMER-SD). MOST – HÍD aj SaS ho odmietli, do volieb išiel nakoniec iba s podporou strany SMER-SD, ktorá stiahla vlastného kandidáta.[24] Strana mu na kampaň aj finančne prispela.[25]
  • 27. novembra 2010 bol v komunálnych voľbách zvolený za primátora Bratislavy. Primátorom bol jedno volebné obdobie.[26] Na začiatku volebného obdobia sa musel vysporiadať s rekordnou zadlženosťou mesta, ktorú zanechal jeho predchodca Andrej Ďurkovský (KDH), a vykonal opatrenia na znižovanie výdavkov.[27] Počas svojho pôsobenia sa mu podarilo spustiť projekt električkovej rýchlodráhy do Petržalky, financovaný prostredníctvom operačného programu Európskej únie, rekonštrukciu Starého mosta,[28] dokončenie stavby cyklomosta Slobody [29] ako aj iné projekty súvisiace s mestským majetkom a zeleňou.[30] Nedokázal však zabrániť dokončeniu prevodu PKO a Palácu Motešických z majetku mesta súkromným vlastníkom.[26][31][32]
  • V roku 2013 sa stal ako primátor Bratislavy predsedom Únie miest Slovenska. [33][34]

Publikácie [35]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ftáčnik M., Borovský P. a Samuelčík M.: Low cost high quality 3D virtual city models, CORP conference, Vienna 2004
  • Spoluautor vysokoškolskej učebnice Umelá inteligencia, Alfa Bratislava 1992
  • Ftáčnik M: Složnostnaja charakteristika nekotorych bulevych modelej izobraženij, Acta Mathematica Universitas Comenianae, XLVII-XLIX – 1986, 251-263
  • Ftáčnik M. a Klein J.: Nonlinear lower bound on synchronous combinational complexity of binary addition, Computers and Artificial Intelligence 5 (1986), No. 1, 67-78
  • Ftáčnik M.: The computational complexity of one algorithm recognizing monotone matrices, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 5, 437-444
  • Ftáčnik M. a Hromkovič J. : Nonlinear lower bound for real-time branching programs, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 3, 353-359

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SIBYLA, Pavel. Milan Ftáčnik: Prekáža mi štýl politiky Smeru. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2010-10-28. Dostupné online [cit. 2018-03-22]. ISSN 1336-2674.
  2. ↑ Zomrel exminister školstva Milan Ftáčnik [online]. Pravda.sk, 2021-05-14, [cit. 2021-05-14]. Dostupné online.
  3. ↑ https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/zomrel-milan-ftacnik-predseda-spravnej-rady-stu.html?page_id=14254
  4. ↑ CHMELÁR, Eduard. Odišla ikona slovenskej ľavicovej politiky [online]. casopisargument.cz, 2021-05-14, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
  5. ↑ SITA. Dúhový pochod otvoria tri symbolické svadby. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-05-03. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ František Mikloško. Milan Ftáčnik bol tvorcom demokratických dejín Slovenska. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-14. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1339-844X.
  7. ↑ TASR. Slovenskí protifašistickí bojovníci si uctili pamiatku M. Ftáčnika. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-05-14. Dostupné online [cit. 2021-06-29].
  8. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Antifašisti sa v Bratislave postavili pravicovým radikálom, policajti ich odrezali (+video). Denník N (Bratislava: N Press), 2015-03-14. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1339-844X.
  9. ↑ VLNA, Marcel. Bratia Ftáčnikovci a ich osudný deň [online]. Bratislava: SME (Petit Press), 26.01.2003. Dostupné online.
  10. ↑ Funkcionári KSČ a KSS [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2021-07-09]. Dostupné online.
  11. ↑ KRNO, Martin. Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-02-02. Dostupné online [cit. 2021-07-09]. ISSN 1336-197X.
  12. ↑ a b c Životopis predsedu SDA Milana Ftáčnika [online]. SME.sk, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  13. ↑ Ftáčnik: Česť niesť pečať pri podpise Ústavy SR som dostal ako člen SDĽ [online]. Bratislava: SME (Petit Press), 30.8.2007, [cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
  14. ↑ Reforma vzdelávania v dátumoch [online]. [Cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  15. ↑ ZIMENOVÁ, Zuzana. Reforma zhora? #45/2012 [online]. týždeň, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  16. ↑ TASR. Ftáčnik: Schválením zákona o VŠ začína reforma vysokých škôl. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-02-21. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1335-4418.
  17. ↑ Slovenská akadémia vied [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
  18. ↑ Voľby do VÚC 2017 [online]. volbydovuc2017.sk, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
  19. ↑ Minister Ftáčnik predbehol rozhodnutie SDĽ, odchádza. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-04-13. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ Petržalka chce pozemky pod ihriskami. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS). Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1336-362X.
  21. ↑ Porovnanie: Ftáčnik vs. Vášaryová. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Slovensko. Dostupné online [cit. 2021-06-29].
  22. ↑ SITA. Petržalka šetrila predovšetkým na vnútornej správe. Pravda (Bratislava: Perex), 2010-07-15. Dostupné online [cit. 2021-06-29]. ISSN 1336-197X.
  23. ↑ Global24 s.r.o.. Petržalka šetrí na elektronických aukciách tisíce eur [online]. dnes24.sk, [cit. 2021-06-29]. Dostupné online.
  24. ↑ Milana Ftáčnika podporujú Fico a Smer-SD [online]. Bratislava: Bratislavské noviny (Nivel Plus), 3.9.2010, [cit. 2011-02-17]. Dostupné online.
  25. ↑ Smer dal Ftáčnikovi 50­tisíc [online]. Bratislava: SME (Petit Press), 15.2.2011, [cit. 2011-02-17]. Dostupné online.
  26. ↑ a b Ftáčnik bol prvým primátorom, ktorý chcel modernú Bratislavu [online]. Bratislava: zivemesto.sk, 14.5.2021, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  27. ↑ Bratislava má rekordný dlh [online]. Bratislava: Hospodárske noviny, 24.03.2011, [cit. 2021-05-17]. Dostupné online.
  28. ↑ Ftáčnik chce stovky miliónov na električku do Petržalky [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  29. ↑ Výstavbu cyklomostu by chceli urýchliť [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  30. ↑ TASR. Kolegovia v komunálnej politike o úmrtí Ftáčnika: Je to veľká strata [online]. TERAZ.sk, 2021-05-14, [cit. 2021-06-14]. Dostupné online.
  31. ↑ HILBERTOVÁ, Martina. SDKÚ so Smerom vydali palác Motešických J&T. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-11-24. Dostupné online [cit. 2021-07-09]. ISSN 1335-4418.
  32. ↑ TASR. Ftáčnik ochraňuje PKO. Chce z neho pamiatku (video). Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2010-12-04. Dostupné online [cit. 2021-07-09]. ISSN 1336-1996.
  33. ↑ Novým prezidentom Únie miest Slovenska (ÚMS) sa stal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik [online]. TA3, [cit. 2021-06-04]. Dostupné online.
  34. ↑ TAKÁCSOVÁ, Silvia. Bratislava spor o PKO prehrala, krajský súd uznal platnosť zmlúv k búraniu [online]. noviny.sk, [cit. 2021-07-09]. Dostupné online.
  35. ↑ Životopis [online]. ftacnik.sk, [cit. 2018-03-22]. Dostupné online. Archivované 2018-03-23 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Autoritné údaje: