Primož Repar | |
slovinský básnik, spisovateľ, filozof, prekladateľ, esejistaa a redaktor | |
Narodenie | 16. jún 1967 (57 rokov) Ľubľana, Juhoslávia |
---|---|
Alma mater | Ľubľanská univerzita |
Manželka | Stanislava Chrobáková Repar (2001 – 2015) |
Primož Repar (* 16. jún 1967, Ľubľana) je slovinský básnik, spisovateľ, filozof, prekladateľ, esejista, redaktor, vydavateľ a organizátor medzinárodných kultúrnych a vedeckých/odborných podujatí, workshopov, festivalov, konferencií, sympózií, škôl rôznych vedeckých a odborných výskumov, ako aj ďalších podujatí a iniciatív doma aj vo svete.
Absolval Základnú školu Majdy Vrhovnikovej, nato „reformné“ (tzv. riadené) vzdelávanie na bývalom Poljanskom gymnáziu v Ľubľane (Stredná spoločenskovedná škola). Na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane vyštudoval kombináciu filozofia a história. Ako prvý doktorand prof. Cvetky H. Tóthovej (1948 – 2020) tu obhájil aj svoju dizertačnú prácu Kierkegaard: Vprašanje izbire in eksistencialna komunikacija a v r. 2009 získal doktorát z filozofie.[1] Jeho práca o Kierkegaardovi bola v tom čase v Slovinsku priekopníckej povahy. Na jeseň r. 1993 ako štipendista dánskej vlády navštevoval prednášky na medzinárodnej škole na spájanie a porozumenie rôznych kultúr a národov v Dánsku (Medzinárodná vysoká ľudová škola v Helsingøre) a zdokonaľoval sa tam aj vo svojej dánčine.
V rokoch 2001 – 2015 bol ženatý so slovenskou a slovinskou poetkou a spisovateľkou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou, redaktorkou a vydavateľkou Stanislavou Chrobákovou Repar. Dnes žije v slobodnom povolaní a pôsobí ako nezávislý vedec a intelektuál.
Je jeden zo zakladajúcich členov kultúrno-umeleckého združenia KUD Apokalipsa, predseda KUD Apokalipsa a šéfredaktor rovnomenného vydavateľstva, riaditeľ Stredoeurópskeho výskumného inštitútu Søren Kierkegaard v Ľubľane (CERI SK – Central European Research Institute Søren Kierkegaard),[2] šéfredaktor filozofickej edície Aut a časopisu „za prienik do živej kultúry“ Apokalipsa, redaktor niektorých ďalších knižných edícií, spoluzakladateľ a koordinátor medzinárodného projektu „Časopis v časopise“ (RwR – Review within Review),[3] ktorý spája mnohé literárne a humanitne zamerané časopisy v Európe.
Svoju prvú básnickú zbierku Križ in kladivo napísal v rokoch 1984 – 1987. Ide o svojrázny subverzívny básnický manifest „punk diverzie“ s existenciálne intonovanou poéziou. Prítomné sú v nej aj stopy prvých čítaní dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda, ustanoviteľa existencializmu a inšpirátora mnohých súčasných filozofických, teologických, literárnych a interdisciplinárnych smerov. Už ako stredoškolák sa začal vášnivo zaoberať dielom slovinských kresťanských intelektuálov Edvarda Kocbeka, Janeza Evangelistu Kreka a Andreja Gosarja. Kierkegaardovo myslenie ho tak oslovilo, že ovplyvnilo jeho celoživotný záväzok. Aby mohol tohto dánskeho Sokrata čítať v origináli, začal sa ešte ako študent privátne učiť dánčinu u slovinskej herečky dánskeho pôvodu Jette Vejrupovej Ostanovej.
Haiku poéziu začal písať počas pobytu v Dánsku, kde sa stal aj členom Kierkegaardovho združenia a po návrate domov tiež Združenia dánsko-slovinského priateľstva a Združenia haiku v Slovinsku. Od r. 1997 je členom Spolku slovinských spisovateľov (DSP), krátko v ňom pôsobil aj ako člen výboru (2020).[4] Je iniciátor a (spolu)zakladateľ združenia, časopisu a vydavateľstva Apokalipsa (1993),[5] slovinského a medzinárodného hnutia haiku,[6] medzinárodných projektov a festivalov, resp. stretnutí vydavateľov, autorov a redaktorov „Časopis v časopise“ (2002),[7] Medzinárodnej súťaže o najlepšie haiku, filozofického sympózia Miklavža Ocepka, konferencií CERI SK o Kierkegaardovi – v spolupráci s Cankarovým domom a UNESCO – slovinskou centrálou, existencialistickej filozofickej školy na chorvátskom ostrove Unije a i.[8]
Ako nezávislý výskumný pracovník a koordinátor odborných programov pri CERI SK spolupracuje a občas prednáša na mnohých európskych univerzitách a inštitútoch; jeho práca Existenciálna revolúcia vyšla doposiaľ preložená do piatich jazykov. Roku 2018 sa zúčastnil 24. svetového filozofického kongresu v Pekingu v Číne, kde prednášal na tému „Politiky lásky“ a spoluorganizoval prednášky počas okrúhlych stolov venovaných mysleniu Sørena Kierkegaarda.
Je členom viacerých medzinárodných redakcií, okrem iného aj časopisu Slovenskej akadémie vied Filozofia a časopisu Acta Kierkegaardiana.[9][10] Prekladá z dánčiny, najmä dielo dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda.[11] Jednu z jeho eticko-religióznych rozpráv v spolupráci so Stanislavou Chrobákovou Reparovou preložil aj do slovenčiny. Spolu boli okrem iného aj iniciátormi a zapálenými podporovateľmi bohatých vzájomných kultúrnych a vedeckých výmen a vzťahov medzi Slovenskom a Slovinskom. Do slovinčiny prekladá aj odborné a literárne texty z chorvátčiny, slovenčiny, češtiny, angličtiny a nórčiny.
Za esejistické dielo Spisi o apokalipsi bol v Slovinsku nominovaný na Rožancovu cenu,[12] za básnickú zbierku Stanja darežljivosti na Jenkovu cenu. V roku 2007 bol ako najlepší vydavateľ a časopisecký redaktor v juhovýchodnej Európe ocenený na medzinárodnom stretnutí vydavateľov v chorvátskom Pazine („Put u središte Evrope“),[13] za vydavateľské výsledky a básnickú tvorbu získal ocenenie aj v Rumunsku (Arad, 2011). V r. 2013 získal ocenenie ako najlepší zahraničný spolupracovník-redaktor časopisu Književnik (BaH) a za svoje bilaterálne edičné a vydavateľské aktivity v akademickej oblasti prevzal ďakovnú listinu dekana FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od r. 2013 je riaditeľom novozaloženého Stredoeurópskeho inštitútu Søren Kierkegaard v Ľubľane. V marci 2014 prevzal špeciálne ocenenie St. Olaf´s College (USA) za výnimočnú organizáciu Filozofického sympózia venovaného S. Kierkegaardovi pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia a za povzbudzovanie filozofickej spolupráce v rámci Strednej Európy.
Na základe jeho knihy Eksistencialna revolucija (2013) vznikla divadelno-prednášková performancia Kako sa kali eksistencialna revolucija (2013) v réžii Nicka Uppera.[14]
Zostavil alebo zredigoval viacero medzinárodných antológií poézie v slovinčine aj v čiernohorskom jazyku, ako aj výberov súčasnej slovinskej filozofie v slovenčine aj češtine (Nová oikonomie vztahů). Bol tiež redaktorom slovinskej časti bibliografie o Kierkegaardovi vydanej v rámci jeho celosvetovej bibliografie a publikovanej vo vydavateľstve Routledge (2017).
Jeho knihy i jednotlivé štúdie z nich doteraz vyšli v slovinskom, slovenskom, českom, anglickom, francúzskom, chorvátskom, čiernohorskom, srbskom, macedónskom, poľskom, maďarskom a dánskom jazyku.