Sedem divov technickej civilizácie

Sedem divov technickej civilizácie (angl. Seven Wonders of the Industrial World) je britský dokumentárny seriál spoločnosti BBC. Každá časť je o jednom dive technickej civilizácie, v dobe tzv. priemyselnej revolúcie. Priemyselná revolúcia zmenila celý svet a vyprodukovala postupne veľa technických zázrakov. Na sedem najpozoruhodnejších sa zameriava tento seriál. Každý z nich dokazuje ľudskú kreativitu, dôvtip a húževnatosť, ktoré existujú v tejto modernej dobe, ako existovali aj v časoch minulých.

Seriál je natočený na základe skutočných udalostí, dobových záberov, záznamov priamych účastníkov a výpovedí svedkov.

Diely

[upraviť | upraviť zdroj]

1. Plávajúce monštrum / The Great Ship

[upraviť | upraviť zdroj]
The Great Eastern v roku 1858, krátko pred spustením

Obrovská loď Isambarda Kingdoma Brunela The Great Eastern je jediný div (zázrak) z tohoto seriálu, ktorý sa nezachoval do 21. storočia.

Približne v roku 1850 Brunel dúfal, že táto loď bude jeho majstrovský kúsok a chcel, aby zabezpečovala trvalé spojenie po celom svete.

Vo vtedajších časoch, keď väčšina lodí kotvila na rieke Temža, sa stavali lode z dreva a na pohon im slúžila plachta, Brunelova Great Eastern bol 211 m dlhý, 25 metrov široký plávajúci ostrov zo železa. Jeho predstava bola, že loď sa postará o 4000 pasažierov vo veľkolepom štýle a bez nutnosti doplniť palivo, obopláva Zem. Dizajn bol revolučný, zahrňujúci dvojitý trup, ktorý robil loď nepotopiteľnou, a takisto lodné motory, ktoré boli veľké ako domy.

Brunela začali kritizovať, že loď je príliš veľká, príliš drahá, že sa môže potopiť alebo prelomiť pri prvej veľkej vlne. Nakoniec sa mu predsa len podarilo loď spustiť. Jeho návrh sa stal predlohou pre lodné návrhárstvo nadchádzajúcich rokov.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 30 000 plátov železa bolo použitých na stavbu lode.
  • 1/4 tony vážil každý plát.
  • 3 000 000 nitov bolo potrebných na pripojenie plátov k lodi.
  • V roku 1852 Brunel zháňa finančné prostriedky na stavbu lode.
  • V roku 1854 sa začína stavba lode.

Info

[upraviť | upraviť zdroj]

2. Brooklynský most / The Brooklyn Bridge

[upraviť | upraviť zdroj]
Brooklynský most

V roku 1869 získal brilantný inžinier John Roebling z Nemecka zmluvu na najdlhší most na svete –  Brooklyn Bridge v New Yorku. Most je dlhý 487 metrov. Ponad širokú a nepokojnú rieku East River spája časti Manhattan a Brooklyn. Základy sa mali nachádzať 21 metrov pod hladinou rieky. Dve pozoruhodné veže by sa týčili ponad celý New York. V tých časoch sa takýto návrh považoval takmer za zázrak a všetko by to bolo vybudované z nového materiálu – ocele.

Roebling za svoj ambiciózny sen zaplatil životom, a popritom aj nevedomky odsúval svojho syna Washingtona do svojho tieňa. Po otcovej smrti bol ten rozhodnutý pokračovať v otcovom sne. Washington Roebling a jeho team pracovali hlboko pod hladinou rieky East River, ale rozšírila sa medzi nimi tajomná, nová, dovtedy neznáma choroba – Kesonova choroba.

Washington bol tak veľmi postihnutý chorobou, že nemohol ďalej pokračovať v práci. Trpiac ohromnými bolesťami a ochrnutím mohol naťahovanie nosných káblov mosta pozorovať iba pomocou ďalekohľadu z okna svojho bytu.

Stavba začala 3. januára 1870 a skončila o 13 rokov neskôr 24. mája 1883 slávnostným otvorením mostu.

Info

[upraviť | upraviť zdroj]

3. Maják na Bell Rock / Bell Rock Lighthouse

[upraviť | upraviť zdroj]
Maják Bell Rock

Maják Roberta Stevensona Bell Rock postavili na východnom pobreží Škótska v rokoch 1807 až 1811, kedy bol svet úplne iný než dnes. Stevenson, starý otec Roberta Louisa Stevensona, roky sníval o tom, že urobí niečo pre svet – chcel dať svetlo zradnému škótskemu pobrežiu. Vybral si na to najnebezpečnejšie miesto zo všetkých, Bell Rock, veľké bralo, ktoré sa nachádza 1,6 kilometra od pobrežia, nebezpečne umiestnené v ústí do zálivu Firth of Forth.

V roku 1799 sa viac ako 70 lodí potopilo v silnej búrke, ktorá sa vtedy prehnala pobrežím, ale aj napriek tomu mali úrady opačný názor ako Stevenson. Veď ako môže niekto postaviť maják 1,6 kilometra v mori, na skale, ktorá je takmer celý deň viac ako 4,8 metra pod vodou? Stevenson to nakoniec dokázal. Jeho maják dodnes svieti a dáva svetlo v Severnom mori. Veľa starých majákov stojí ešte aj dnes v moriach po celom svete.

Info

[upraviť | upraviť zdroj]

4. Kráľ kanálov / The Sewer King

[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodná čerpacia stanica Abbey Mill v Londýne

V lete roku 1858, kedy Great Eastern vykonávala svoju prvú plavbu, bol Londýn v zovretí krízy, známej ako Great Stink. V prvej polovici 19. storočia populácia rapidne stúpala. V tej dobe neboli žiadne zdravotné či hygienické nariadenia a predpisy.

Tri epidémie cholery sa prehnali mestom a zanechali po sebe viac než 30 000 ľudí mŕtvych. Splašky a výkaly boli všade, v každom kanáli či na každej chodbe, v pivniciach domov v chudobných častiach a presakovali cez štrbiny v podlahách.

Hlavný inžinier Joseph Bazalgette načrtol hrubú schému ako postaviť vlastný kanalizačný systém: 132 kilometrov hlavných superrýchlych kanálov na splašky, poprepájaných viac ako 1609 kilometrami kanálov z ulíc. Takto by sa vytvorila sieť kanálov pod ulicami celého Londýna.

Sám seba hnal do limitov výdrže a razil cestu svojej podzemnej vízii – úloha to bola nesmierne náročná aj kvôli podzemnej železnici, sieti ciest a celkovému železničnému systému. Jeho znamenitý dizajn a prospekt kanalizácie časom premenil mesto na prvú modernú čistú metropolu, ktorá určila akýsi štandard - ten čoskoro prebrali mestá na celom svete.

Info

[upraviť | upraviť zdroj]

5. Panamský prieplav / The Panama Canal

[upraviť | upraviť zdroj]

S rozmáhajúcim sa obchodom a cestovaním koncom 19. storočia sa z lodnej dopravy stával ohromný biznis. Po dokončení Suezského prieplavu v roku 1869 Francúz Vicomte Ferdinand de Lesseps sníval o odvážnom pláne –  Panamskom prieplave.

Lesseps sa rozhodol vybudovať cestu skrz Panamskú úžinu a tým spojiť dva oceány –  Atlantický a Tichý. Vedel, že dlhá cesta okolo Južnej Ameriky je pre lode prepravujúce tovar do celého sveta zbytočná.

Len čo sa ocitol v tropickej horúčave Panamy, postavil sa tvárou v tvár nepreniknuteľnej džungli, nebezpečným záplavám bahna, zosuvom pôdy a smrteľným tropickým chorobám, až sa projekt stal akousi nočnou morou. Extravagantný sen sa nakoniec stal skutočnosťou, ale stál približne 25 000 ľudských životov. No po 25 rokoch sa podarilo obidva oceány predsa len spojiť.

Info

[upraviť | upraviť zdroj]

6. Pacifická železnica / The Line

[upraviť | upraviť zdroj]
Slávnostné spojenie železníc v Utahu, 10. mája 1869.

Pokrokové úspechy priemyselnej revolúcie do polovice 19. storočia začali postupne ovplyvňovať aj Ameriku ktorá mala zavŕšiť túto revolúciu svojím vlastným veľkolepým činom –  Transkontinentálnou železnicou (Transcontinental Railway), vedúcou naprieč celou Amerikou.

Trať budovali dva tímy, jeden z východu a druhý z Kalifornie na západe. Bojovali s nepriateľským terénom, nepriateľským obyvateľstvom, občianskou vojnou a Divokým západom. V roku 1869 sa trate obidvoch tímov stretli a tým zmenšili celý americký kontinent. Cesta z New Yorku do San Francisca sa skrátila z niekoľkých mesiacov na niekoľko dní.

Info

[upraviť | upraviť zdroj]

7. Hooverova priehrada / The Hoover Dam

[upraviť | upraviť zdroj]
Priehrada Hoover Dam v Amerike

Ako priekopníci preskúmavali a nachádzali cestu naprieč obrovským kontinentom Ameriky, boli často konfrontovaní s biednym či nepriateľským prostredím, aké bolo v púštnej oblasti Arizony a Nevady.
Začiatkom 20. storočia sa začali inžinieri a projektanti realizovať v možnosti premeny púšte na úrodnú pôdu výstavbou priehrad v okolí rieky Colorado. Niektoré boli až 60 poschodí vysoké a niektoré boli vyššie ako najväčšia pyramída v Gíze. Hooverova priehrada mala čoskoro prekonať všetky rekordy.
Na vrchole krízy v roku 1930 chudobou postihnutí robotníci na priehrade zarábali iba pár dolárov na deň, zomierali pri strašných explóziach, na otravu kysličníkom uhoľnatým a na vyčerpanie z ohromného tepla. Hlavný inžinier Frank Crowe aj napriek tomu postavil priehradu skôr, než bolo plánované a s nižšími nákladmi oproti rozpočtu. Týmto ukázal ešte jeden mimoriadny dôkaz ľudského dôvtipu a húževnatosti.

Info

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]