Martin Hojsík | ||||||||
slovenský politik a odborník na životné prostredie | ||||||||
Martin Hojsík v roku 2024 | ||||||||
Podpredseda Európskeho parlamentu | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 18. októbra 2023 | ||||||||
| ||||||||
Súčasný poslanec Európskeho parlamentu | ||||||||
Momentálne v úrade | ||||||||
od 25. máj 2019 | ||||||||
Súčasný podpredseda Progresívneho Slovenska | ||||||||
Momentálne v úrade | ||||||||
od 6. júna 2020 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 27. január 1977 (47 rokov) Bratislava, ČSSR | |||||||
Politická strana | Progresívne Slovensko | |||||||
Alma mater | Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
Profesia | politik a aktivista | |||||||
Národnosť | slovenská | |||||||
Odkazy | ||||||||
Martin Hojsík (multimediálne súbory) | ||||||||
Mgr. Martin Hojsík (* 27. január 1977, Bratislava)[1] je slovenský politik a aktivista, odborník na životné prostredie. Od roku 2019 pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu v liberálnej frakcii Obnovme Európu.[1] Pôsobí tiež ako člen predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko[2] so zameraním na životné prostredie a trvalú udržateľnosť. V októbri 2023 a následne opakovane v júli 2024 v ďalšom volebnom období bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu.[3][4]
V minulosti pracoval na rôznych pozíciách v mimovládnych organizáciách Four Paws, ActionAid a Greenpeace.[5]
Hojsík sa narodil v Bratislave, kde aj vyrastal. Navštevoval Gymnázium Vazovova.[5] V rokoch 1995 – 2001 vyštudoval genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[6] V magisterskej práci sa venoval významu vybraných chemomutagénov na dediferenciáciu, kalogenézu, organogenézu a génovú expresiu u podzemnice olejnej (Arachis hypogaea L.). Je držiteľom certifikátu zo Schumacher College so zameraním na líderstvo a tímovú prácu.[5]
Veľkú časť svojho života zasvätil Greenpeace, medzinárodnej neziskovej organizácii na ochranu životného prostredia. Pôsobil v ňom necelé dve dekády, a to od roku 1995 až do 2013. Najprv v rokoch 1995 – 1997 pôsobil ako externý vedúci projektov v Greenpeace Česko-Slovensko týkajúcich sa energetickej účinnosti, kde mal na starosti komunikáciu s médiami, logistiku a koordináciu dobrovoľníkov. Od roku 2001 pracoval pre Greenpeace Central and Eastern Europe, kde okrem iného organizoval kampane proti toxínom v strednej a východnej Európe a pomáhal so zakladaním regionálnych sídiel Greenpeace v Poľsku a Maďarsku.[7] Venoval sa témam politík životného prostredia, implementácii Aarhuskeho dohovoru a znečisteniu vodných tokov Dunaja.[8]
V rokoch 2005 – 2009 pracoval ako aktivista pre Greenpeace International, kde sa venoval kauzám ako nelegálny vývoz elektoodpadu do Ázie (Čína, India, Pakistan) a Afriky (Ghana, Nigéria), ako aj trénovaniu dobrovoľníkov a plánovaniu a spravovaniu rozpočtov.[7] Od roku 2009 do januára 2013 mal na starosti vedenie vodohospodárskeho projektu Greenpeace International so sídlom v Holandsku. V tejto pozícii vytváral viacročnú stratégiu Greenpeace Detox kampane. V rokoch 2011 a 2012 viedol Greenpeace Shop Window. V Greenpeace International pracoval taktiež ako poradca pre kampane a viedol školenia v tejto oblasti.
V rokoch 2013 – 2015 pôsobil v organizácii ActionAid International so sídlom v Johannesburgu. Viedol a manažoval Tax Power Multi Country Campaign, ktorá sa zameriavala na propagovanie zmeny daňových zákonov v rozvojových krajinách.[5] Koordinoval komunikáciu s občianskymi iniciatívami, odborovými organizáciami, tvorcami politík, a medzinárodnými inštitúciami.
Od roku 2015 pôsobil ako vedúci programu a člen výkonnej rady v organizácii FOUR PAWS, ktorá sa zaoberá právami zvierat a snaží sa odstraňovať násilie na zvieratách, v ktorej mal na starosti organizáciu a realizáciu projektov.[5] Venoval sa napríklad kampani na pomoc medveďom, súčasťou ktorej bolo aj založenie útočísk pre medvede, ktoré sú napriek zákazom často udržiavané v nevhodných podmienkach.[9]
Martin Hojsík sa začal politicky angažovať už v roku 2000 ako člen komisie na spravovanie malých grantov na Ministerstve životného prostredia SR. V rokoch 2002 – 2006 bol členom poradného výboru environmentálnej komisie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako člen národného konventu SR o EÚ sa v roku 2004 venoval koordinácii kampane zameranej proti toxickým chemikáliám. V rokoch 2003 – 2004 sa ako člen Národnej koordinačnej komisie pre počiatočnú pomoc Slovensku pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo Štokholmského dohovoru o pretrvávajúcich organických znečisťovateľoch (POPs).[10] V roku 2015 bol členom reprezentácie Slovenskej republiky na tretej Medzinárodnej konferencii OSN o financovaní vývoja. V roku 2016 vstúpil do predstavenstva OZ Progresívne Slovensko, od roku 2018 je členom rovnomenného hnutia Progresívne Slovensko.[11] V roku 2019 kandidoval do Európskeho parlamentu na koaličnej kandidátke PS-SPOLU.
Dňa 25. mája 2019 bol vo voľbách do EP za koalíciu Progresívne Slovensko – SPOLU zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, získal 27 549 preferenčných hlasov.[12] V rámci svojho pôsobenia má otvorené poslanecké kancelárie v Bratislave a v Bruseli.
V Európskom parlamente je členom politickej frakcie Obnovme Európu (Renew Europe). Je členom výboru ENVI (životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), a náhradníkom vo výboroch ITRE (priemysel, výskum a energetika) a BUDG (rozpočet). Jeho prioritami sú klimatická zmena,[13] ochrana biodiverzity a zvierat,[14] regulácia nebezpečných chemických látok, a presadzovanie bezpečných a zdravých potravín.[15]
18. októbra 2023 bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu, kde nahradil Michala Šimečku, ktorý nastúpil ako poslanec do slovenského parlamentu.[3]
Vo februári 2020 ostro kritizoval nečinnosť slovenskej vlády pri riešení chemického znečistenia PCB látkami na Zemplíne a legálnosti prevádzky odkaliska Poša. Hojsík tvrdil, že aj keď sa v 70. rokoch 20. storočia zistilo, že PCB sú toxické a západné krajiny zastavili ich produkciu, na Zemplíne sa ich produkcia ešte zvýšila. Slovensko malo ako členská krajina EÚ zlikvidovať všetky PCB látky do roku 2010. V roku 2019 štátny orgán zdokumentoval v Chemku Strážske 504 ton PCB, z mnohých sudov obsah vytekal.[16]
Výskumy z oblasti ukázali, že zvýšenými hladinami PCB môžu byť narušené funkcie štítnej žľazy a vývoj u detí. Poškodzujú endokrinný, reprodukčný a imunitný systém, ale takisto pôsobia toxicky na nervový systém. Ide o pravdepodobný ľudský karcinogén. Kvôli znečisteniu tiež bolo obyvateľom Zemplína štátnou správou odporúčané nekonzumovať domáce živočíšne potraviny, nejesť mäso ulovených zvierat a rýb. Jeden z odhadov znie, že v oblasti žije vyše 23-tisíc ľudí, u ktorých boli prekročené kritické limity pre expozíciu PCB látkami. V spolupráci s Právnickou fakultou v Trnave Hojsík odovzdal právnu analýzu, ktorá má ľuďom pomôcť žiadať finančné odškodné.[17]
Hojsíkovi sa podarilo presadiť projekty na ochranu včiel a zníženie používania nebezpečných pesticídov, ktoré majú krátkodobé alebo dlhodobé negatívne účinky na včely a včelie kolónie.[18] Podľa neho za úhyn včiel nezodpovedá iba klimatická kríza, šírenie inváznych nepôvodných druhov, či degenerácia ich prirodzeného životného prostredia, ale aj množstvo nebezpečných pesticídov, ktoré sa používajú najmä v poľnohospodárstve. Tie včelám dlhodobo znižujú ich životaschopnosť a plodnosť, v dôsledku čoho zmizlo takmer 37 % včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov.[19] Vystúpil v EP s iniciatívou, ktorej cieľom je, aby sa v poľnohospodárstve celej Európskej únie mohli používať len také chemické látky, ktoré preukázateľne nemajú žiadny negatívny dosah na včely a ich zdravie.[20]
V októbri 2019 vyzval vládu SR, aby aktívne zakročila proti používaniu nebezpečných pesticídov a spustil petíciu na záchranu včiel s headlinom „ochranou včiel chránime seba“. Odhady totiž tvrdia, že ak včely vyhynú, zmizne asi 80 percent kvitnúcich a iných kultivovaných druhov rastlín, keďže celé spektrum plodín vrátane jabĺk, citrusov, paradajok, mrkvy, tekvice, uhoriek či slnečníc závisí od opeľovacej činnosti včelami.[20]
Ako bývalý programový riaditeľ a člen predstavenstva organizácie FOUR PAWS, ďalšou z oblastí, v ktorej sa Martin Hojsík angažuje, sú práva zvierat a ich ochrana. Jednou z pálčivých tém sú takzvaní „pašeráci krutosti“, teda siete organizovaného zločinu, ktoré nelegálne a vo veľkom obchodujú so šteňatami a mačkami. Tie sú často odobraté matkám príliš skoro a chované v zlých podmienkach bez riadnej vakcinácie. Vo februári 2020 Európsky parlament veľkou väčšinou schválil Hojsíkovu rezolúciu o nelegálnom obchode s domácimi zvieratami. Tá zaväzuje Európsku komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zamedzia nelegálnemu obchodu a cezhraničnému pašovaniu domácich zvierat naprieč krajinami EÚ.[21] Presadzoval v nej povinnú registráciu chovateľov a prepojené systémy registrácie a identifikácie zvierat medzi jednotlivými krajinami Únie.[22]
Spolupracoval tiež na petícii EUROPE’S SECOND-CLASS TIGERS proti medzinárodnému obchodu s tigrami a tigrími výrobkami, akými sú tigrí bujón, šperky z kostí, či tradičná medicína využívajúca časti ich tiel.[23] Kritizoval, že zatiaľ čo divoké tigre sú chránené zákonom, tie v zajatí často nie, a že štátom chýbajú podstatné informácie o chovateľoch, počte tigrov nachádzajúcich sa na ich území a podmienkach, v ktorých žijú.[24]
Ohľadom klimatickej krízy Hojsík niekoľkokrát kritizoval vládu SR a ministerstvo životného prostredia, že napriek tomu, že klimatické zmeny majú veľký vplyv na budúcnosť Slovenska a planéty, sú ich kroky nedostačujúce.[25]
Zastáva názor, že vyhlásenie klimatickej núdze a „zavedenie právne záväznej emisnej brzdy s cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030“ musia byť samozrejmosťou.[26] Upozornil na možné dôsledky klimatickej krízy, ktoré Slovensko môže zasiahnuť, akými sú napríklad strata štyroch ročných období, nedostatok potravín, či extrémne výkyvy počasia, suchá, a tornáda. Presadzuje tiež, aby sa namiesto zaužívaného termínu „uhlíková neutralita“ používal radšej výraz „klimatická neutralita“, pretože je inkluzívnejší a spadajú pod neho okrem uhlíka aj všetky skleníkové plyny.
V apríli 2020 spustil petíciu za Zelenú obnovu ako spoločnú reakciu na klimatickú núdzu a záchranu ekonomiky a priemyslu po pandémii koronavírusu COVID-19. Základnou ideou Zelenej obnovy je, že po kríze spôsobenej koronavírusom by sa namiesto finančnej podpory priemyslov, ktoré znečisťujú planétu a prispievajú ku klimatickej kríze, malo investovať do rozvoju zelenej ekonomiky.[27] Mimo iných záväzkov v nej bola vláda vyzvaná, aby sa nové zákony posudzovali vždy aj z hľadiska životného prostredia, aby sa zlepšil systém recyklácie odpadu a spracovania bioodpadu a aby sa investovalo namiesto automobilovej dopravy do hromadnej a cyklodopravy. Za podstatné kroky tiež Hojsík považuje ekologickú obnovu budov a vytvorenie tzv. „zelených námestí“ bez betónu.
V roku 2020 ho politický týždenník Politico vo svojej sérii článkov „Changemakers“ vyhlásil za „neúnavného bojovníka proti pesticídom a iným toxickým chemikáliám“[28] a v rebríčku[29] ho označili ako jedného z europoslancov, ktorých sa oplatí sledovať, a ktorí budú hlavnými lídrami pozitívnych zmien. Vyzdvihli najmä jeho ambiciózne ciele na zníženie používania pesticídov, ktoré majú neblahé dôsledky na včely a iné opeľovače.[29][30]
Počas svojho pôsobenia v Greenpeace International spolupracoval na viacerých publikáciách týkajúcich sa znečistenia životného prostredia:
Správa z roku 2007 sa zaoberal spoločnosťami v Chemical Home databáze. Hodnotil aký pokrok dosiahli pri odstraňovaní škodlivých látok v ich výrobkoch a nahrádzaní toxických látok inými alternatívami. Zvyšné štúdie sa venujú problematike textilného priemyslu a jeho negatívnych dôsledkov. Správa z roku 2011 "Špinavá bielizeň" sa zameriava na problém toxického znečistenia vody v dôsledku uvoľňovania chemikálií textilným priemyslom v Číne. V štúdii z roku 2012 sa preukázala široká škála nebezpečných látok v odpadových vodách z komunálnych čistiarní v dvoch priemyselných zónach v Číne, ako aj v neďalekej rieke po ekologickej havárii.