Martin Milan Šimečka

Martin Milan Šimečka
slovenský spisovateľ a publicista
Martin Milan Šimečka
Osobné informácie
Narodenie3. november 1957 (67 rokov)
 Bratislava, Česko-Slovensko
RodičiaMilan Šimečka
Eva Šimečková
ManželkaMarta Šimečková, rod. Frišová
DetiMichal Šimečka (* 1984)
Júlia Šimečková (* 1989)
Odkazy
Martin Milan Šimečka na respekt.cz

Martin Milan Šimečka (* 3. november 1957, Bratislava)[1] je slovenský prozaik a publicista.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z rodiny filozofa, spisovateľa a disidenta Milana Šimečku[2] a prekladateľky a vysokoškolskej pedagogičky Evy Šimečkovej (rod. Lahodovej).[2][3] Keďže mu komunistický režim v ČSSR znemožňoval štúdium, vyučil sa na učilišti v Slovnafte, kde zmaturoval v roku 1977.[1] Do roku 1989 prešiel viacerými povolaniami (ošetrovateľ, predavač, plavčík, kurič[4] a i.). V roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pracoval ako šéfredaktor až do roku 1996, potom v rokoch 1997 – 1999 pracoval ako šéfredaktor týždenníka Domino fórum. Od roku 1999 pracoval ako šéfredaktor denníka SME, 27. septembra 2006 na funkciu abdikoval. V rokoch 2006 – 2008 bol šéfredaktorom českého týždenníka Respekt, v ktorom následne do roku 2016 pôsobil na pozícii editora.[1] Od roku 2016 je stálym redaktorom Denníka N, v ktorom od jeho vzniku pôsobí aj ako šéf redakčnej rady.[5]

S manželkou prekladateľkou, tlmočníčkou a novinárkou Martou Šimečkovou (rod. Frišovou; dcérou historika, publicistu a politika Eduarda Friša a prekladateľky, publicistky a propagátorky česko-slovenskej vzájomnosti Sone Čechovej)[6][7] má syna Michala (* 1984), ktorý sa angažuje v politickom hnutí Progresívne Slovensko[6][8] a dcéru Júliu (* 1989), ktorá je molekulárnou biologičkou.[7][9]

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Publikovať začal roku 1980 v samizdatových časopisoch (Obsah, Kontakt, Fragment-K) a v edíciách (Petlice, Fragment-K). V 80. rokoch editoval Tatarkove Navrávačky, ktoré vyšli v zahraničí. Ako publicista prispieval od roku 1989 do periodík Smena, Domino fórum, Národná obroda, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Literární noviny, Respekt, Listy a i. Píše nielen prózu, ale venuje sa i publicistickým dielam, ktoré píše pre rôzne slovenské aj zahraničné periodiká. Tematicky sa v publicistike zameriava najmä na slovenskú politickú a kultúrnu situáciu. V oblasti prózy kladie dôraz na autenticitu zážitkov ako protiklad k svetu reálneho socializmu, vďaka čomu jeho diela obsahujú veľa autobiografických prvkov.[1]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Samizdatová literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Porevolučná literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 – Džin, súbor noviel (Výpoveď, Žabí rok, Džin)
  • 1991 – Světelná znamení, súbor komentovaných listov jeho otca z väzenia
  • 1997 – Záujem, novela
  • 1998 – Hľadanie obáv, výber z publicistiky
  • 2017 – Medzi Slovákmi
  • 2018 – Světelná znamení
  • 2019 – Všetko malo byť inak : Slovensko po roku 1945
  • 2020 – Telesná výchova
  • 2022 – Príhody tuláka po Slovensku

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e Martin M. Šimečka [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2024-02-17]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Milan Šimečka – životopis [online]. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2020-09-03, [cit. 2023-09-29]. Dostupné online.
  3. ↑ Šimečková, Eva. In: COURAGE : connecting collections [online]. cultural-opposition.eu, [cit. 2023-09-29]. Dostupné online.
  4. ↑ Martin M. Šimečka: Nostalgii za socializmom rozumiem [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-09-20]. Dostupné online.
  5. ↑ Martin M. Šimečka. Denník N (Bratislava: N Press). Dostupné online [cit. 2018-03-13]. ISSN 1339-844X.
  6. ↑ a b KYSEĽ, Tomáš. Kto je Michal Šimečka: Má krv starých národovcov a diplom z Oxfordu. Začínal u poslanca Smeru, dnes môže poraziť Fica. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-09-04. Dostupné online [cit. 2023-09-14].
  7. ↑ a b ŠIMEČKA, Michal. [V šimečkovskej rodine boli vo svetle reflektorov vždy len muži] [online]. Facebook : Michal Šimečka, 2018-11-24, [cit. 2023-09-29]. Dostupné online.
  8. ↑ Michal Šimečka [online]. Bratislava: Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
  9. ↑ HORÁK, Otakar. Slovenka pracuje vo firme, ktorá vyrába testy na koronavírus: Je taký dopyt, že pomaly nestíhame. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-04-07. Dostupné online [cit. 2024-02-17]. ISSN 1339-844X.
  10. ↑ Cena Jiřího Ortena : Martin Milan Šimečka [online]. Praha: Svaz českých knihkupců a nakladatelů, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
  11. ↑ Evropský fejeton : Laureáti [online]. Praha: Ústav pro českou literaturu AV ČR, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
  12. ↑ STONEHILL, Brian. 15th Annual Los Angeles Times Book Prizes : Winner: Martin M. Simecka 'The Year of the Frog' : A Slovak Prince in Check. Los Angeles Times, 1994-11-13. Dostupné online [cit. 2018-03-13].
  13. ↑ KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.
  14. ↑ Martin M. Šimečka, Bohdan Hroboň, Miloš Lichner a Misha Kapustin nositeľmi Ceny Dominika Tatarku za rok 2017 [online]. Bratislava: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, 2018-03-13, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
  15. ↑ Novinárske ceny 2023 sú rozdané. Cenu otvorenej spoločnosti získali novinárky Barbora Mareková a Petra Strižková, Osobnosť slovenskej žurnalistiky je Martin Milan Šimečka. [online]. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, 2024-05-21, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  16. ↑ Cena Františka Kriegla : Laureáti [online]. Praha: Nadace Charty 77, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: