Anna Lacková

Anna Lacková
slovenská spisovateľka
Anna Lacková
Osobné informácie
Rodné menoAnna Domková
PseudonymAnna Lacková-Zora
Anna Lacková Zora
Anna Zora Lacková
Teta Zora
Zora
Zora Lacková
Narodenie7. august 1899
 Mošovce, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie8. september 1988 (89 rokov)
 Myjava, ČSSR (dnes Slovensko)
ManželPavol Lacko
DetiRastislav Lacko
Ján Lacko
1 dcéra
Dielo
Debutbásnická zbierka Jarné spevy (1921)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAnna Lacková
(multimediálne súbory na commons)

Anna Lacková, rod. Domková (pseudonymy pozri nižšie; * 7. august 1899, Mošovce – † 8. september 1988, Myjava) bola slovenská spisovateľka a umelecká prekladateľka. Do roku 1919 pracovala ako banková úradníčka, následne pôsobila ako spisovateľka v slobodnom povolaní, pričom patrila aj k funkcionárkam spolku Živena.

Začínala básnickou tvorbou, no venovala sa predovšetkým tvorbe prózy so ženskou tematikou a literatúry pre deti a mládež. Po druhej svetovej vojne napísala historické romány Anička Jurkovičová (1948) a Z čírej lásky (1958) na motívy osudov štúrovcov.

Meno

[upraviť | upraviť zdroj]

Anna Lacková, rodným priezviskom Domková, používala pseudonymy Anna Lacková-Zora[1], Anna Lacková Zora[2], Anna Zora Lacková[1][2], Teta Zora[1][2], Zora[1][2], Zora Lacková[1][2].

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Dom na Krčméryho ulici v Mošovciach, kde Anna Lacková vyrastala

Narodila sa v rodine roľníka a obchodníka Jána Domka a jeho manželky Márie, rod. Miškóciovej, ktorí mali okrem nej tri dcéry a dvoch synov. V rokoch 1902 – 1913 navštevovala ľudové školy v Mošovciach a v Brezovej pod Bradlom, v rokoch 1913 – 1915 študovala na meštianskej škole v Turčianskom Svätom Martine a v rokoch 1915 – 1917 na obchodnej škole v Písku v južných Čechách.[1]

Pôsobila ako banková úradníčka Myjavskej banky vo Veľkých Levároch (1917 – 1918) a v Myjave (1918 – 1919), kde následne žila ako spisovateľka v slobodnom povolaní, pričom pôsobila aj ako predsedníčka tunajšej organizácie spolku Živena. V roku 1954 sa presťahovala do Modry.[1]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1919[2] sa zosobášila s evanjelickým kňazom Pavlom Lackom (1882 – ?). Spolu mali synov Rastislava (1920 – 1986[3]), Jána (1925 – 1991[4]) a jednu dcéru.[1]

Literárna tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé verše a prózu uverejnila v roku 1918 v Národných novinách, časopise Živena a iných časopisoch. Knižne debutovala básnickou zbierkou Jarné spevy (1921), v ktorej sa usilovala nadviazať na poéziu Pavla Országha Hviezdoslava a slovenskej básnickej moderny.[1][2] Na radu Eleny Šoltésovej sa preorientovala na prózu a literatúru pre deti a mládež.[1]

Jej medzivojnová tvorba sa vyznačovala didaktizmom, sentimentalizmom a dôrazom na citové problémy ženy, pričom ženskú tematiku spracovala v novelách Za cieľom života (1924), Obrázky zo starých časov (1925), umelecky náročnejších dievčenských románoch Zahodené diamanty (1928), Myšacia bundička (1938) a autobiograficky ladenej zbierky próz Pútnice idú žitím (1942).[1] V týchto dielach podáva obrazy dievčenského dospievania v konfliktoch života, ľahký sentimentálny tón preplieta jemnou iróniou.[2] Využívala v nich motívy lásky, ľúbostného trojuholníka, dobové chápanie ženskej emancipácie, ale vo svojich dielach tiež popisuje rozpory medzi dušou a telom, citmi a sexualitou, odkazuje často na mysticizmus, špiritizmus, teozofiu, Sigmunda Freuda, pričom jej hľadanie zmyslu života sa pre jej hrdinky často končí martýrskou identifikáciou s obetou Ježiša Krista.[chýba zdroj]

Detskému publiku venovala zbierku básní a rozprávok Konvalinky, kytka rozprávok a básničiek (1925), zbierku príležitostných rečňovaniek Sviatok slovenských detí (1932) a veselohru Čertík (1932). Preložila životopisné dielo nemeckého luteránskeho kňaza a náboženského spisovateľa Wilhelma Löheho Životopis jednej svätej služobnice Božej z kňazského stavu (1941).[1]

Po druhej svetovej vojne čiastočne prekonala literárny vplyv predošlej generácie ženských spisovateliek (Terézie Vansovej, E. Šoltésovej). V historických prózach spracovala osudy štúrovskej generácie, pričom sa zamerala na život Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky v románoch Anička Jurkovičová (1948) a Z čírej lásky (1958). V rukopise ostal jej román Horkou šupkou k sladkému jadru a memoáre Rozpomienky 1 – 2.[1]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1921 – Jarné spevy, zbierka básní

Próza

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1924 – Za cieľom života, novela
  • 1925 – Obrázky zo starých časov, novela
  • 1928 – Zahodené diamanty, román
  • 1938 – Myšacia bundička. Povesť z našich časov, román
  • 1942 – Pútnice idú žitím, zbierka piatich noviel
  • 1948 – Anička Jurkovičová, román (pre televíziu ho spracoval jej syn, slovenský režisér Ján Lacko)
  • 1958 – Z čírej lásky, román, voľné pokračovanie románu Anička Jurkovičová

Tvorba pre deti a mládež

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1925 – Konvalinky, kytka rozprávok a básničiek, zbierka básní a rozprávok
  • 1932 – Sviatok slovenských detí, básne k rôznym sviatkom
  • 1932 – Čertík, veselohra

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m „LACKOVÁ, Anna“, Biografický lexikón Slovenska, V Km – L (1. vyd.), Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 587-588, ISBN 978-80-8149-011-8 
  2. ↑ a b c d e f g h Rosenbaum, Karol, ed. (1984), „Anna LACKOVÁ“, Encyklopédia slovenských spisovateľov, 1. zväzok A-O (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 369 
  3. ↑ „LACKO, Rastislav“, Biografický lexikón Slovenska, V Km – L (1. vyd.), Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 585-586, ISBN 978-80-8149-011-8 
  4. ↑ „LACKO, Ján“, Biografický lexikón Slovenska, V Km – L (1. vyd.), Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 580-581, ISBN 978-80-8149-011-8 

Odporúčaná literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: