Jozef Banáš

Jozef Banáš
slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik
Jozef Banáš
Jozef Banáš, podpis
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade
2002 – 2006
PremiérMikuláš Dzurinda
Biografické údaje
Narodenie27. september 1948 (76 rokov)
Bratislava, ČSR
Politická stranaKSČ (1976 – ?)
ANO (2001 – 2004)
SDKÚ-DS (2004 – ?)
Alma materVysoká škola ekonomická v Bratislave
Rodina
Manželka
Mária
DetiMária Zinburgová (* 1974)
Adela Vinczeová (* 1980)
Odkazy
Jozef Banáš na jozefbanas.sk
Spolupracuj na CommonsJozef Banáš
(multimediálne súbory)

Ing. Jozef Banáš (* 27. september 1948, Bratislava)[1] je slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik.[1]

Profesionálna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1973 – 1976 – Chirana Export Piešťany, obchodný referent
  • 1977 – 1992 – Federálne ministerstvo zahraničných vecí, Praha
  • 1983 – 1988 – veľvyslanectvo Berlín, NDR, tlačový atašé
  • 1990 – 1992 – veľvyslanectvo Viedeň, zástupca veľvyslanca
  • 1992 – Raiffeisenleasing Viedeň
  • 1993 – 1994 – Tatraleasing Bratislava, riaditeľ
  • 1994 – 2001 – Slovak International Tabak, riaditeľ priemyselnej politiky

Literárna činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1978 – Nebráňme vtákom lietať, TV inscenácia, scenár
  • 1979 – Čisté vody, TV inscenácia
  • 1982 – Mimoriadny rýchlik, TV inscenácia, scenár
  • 1983 – Kirchhoffov zákon, TV inscenácia, scenár
  • 1985 – Začiatok sezóny, filmový scenár
  • 1990 – Tréning na štátnika, divadelná komédia
  • 1996 – No Comment, divadelná komédia
  • 2001 – Lepší ako včera, kniha poviedok
  • 2006 – Politicum tremens (spoluautor Bohumil Hanzel), humorná kniha o NR SR
  • 2007 – Idioti v politike, recesistická kniha o politike
  • 2007 – Delírium P., divadelná komédia
  • 2008 – Zóna nadšenia, politický triler (po česky 2009)
  • 2009 – Zastavte Dubčeka!, román (po česky 2011)
  • 2010 – Deň do večnosti, zbierka poézie
  • 2010 – Kód 9, román o Tibete a Nepále
  • 2011 – Sezóna potkanov, román
  • 2012 – Posledná nevera, kniha poviedok
  • 2013 – Kód 1, román o Kašmíre
  • 2015 – Velestúr, román
  • 2015 – Dementi, román
  • 2017 – Kód 7, román o Bhutáne
  • 2017 – Somár je Švajčiar
  • 2018 – Prebijem sa! Štefánik, román
  • 2020 – Nádherná smrť v Altaji, román o Altaji[2]
  • 2021 – Som Baťa, dokážem to!, román
  • 2024 – Nevzdám to! Aurel Stodola, román

Popri literárnej tvorbe sa venuje aj politickej publicistike a esejistike. Jeho eseje a úvahy o politike vychádzajú aj v zahraničných médiach.

Jozef Banáš na podujatí Matice slovenskej o slovenských osobnostiach

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

Portál Aktuality.sk ho označuje za šíriteľa konšpiračných teórií a dezinformácii, pričom politologička Soňa Szomolányi k jeho spolupráci s konšpiračnými webmi uvádza: „Jozef Banáš v mene profitu a pofidérnej čitateľskej ,slávy‘ svojou konšpiráciami sýtenou publicistikou nadbieha dosť nízkemu vkusu“.[3][4]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1976 vstup do KSČ[5]
  • 2001 – 2002 – Aliancia nového občana (ANO), generálny sekretár
  • 2002 – 2006 – poslanec národnej rady zvolený vo voľbách za ANO. Bol podpredsedom Výboru pre európsku integráciu, členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a členom Zahraničného výboru NR SR a vedúcim stálej delegácie NR SR pri Parlamentnom zhromaždení NATO.
  • 2003 – viceprezident Parlamentného zhromaždenia rady Európy
  • 23. február 2004 – po tom, ako sa nestal lídrom na kandidátke ANO do volieb do Európskeho parlamentu, oznámil, že vystupuje z ANO a bude pôsobiť v národnej rade ako nezávislý poslanec
  • 1. júna 2004 – vstúpil do poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ)
  • 17. augusta 2004 – vstúpil do SDKÚ
  • 11. novembra 2004 – zvolený v Benátkach ako prvý Slovák za viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Banáš je ženatý, s manželkou Máriou majú dve dcéry, Máriu (vyd. Zinburgová; * 1974) a Adelu (vyd. Vinczeová; * 1980).[6][7]

Spolupráca s ŠtB

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa registračných protokolov ŠtB archivovaných Ústavom pamäti národa (ÚPN) bol v rokoch 1974 – 1989 vedený ako agent ŠtB s krycím menom Lotos, e. č. 15537, 39641.[8][9][5] Väčšina relevantných dokumentov, uvedených v zozname na začiatku spisu, bola podľa poznámok v decembri 1989 skartovaná, vlastnoručné správy a vyhlásenia tak chýbajú.[10] Banáš tvrdí, že žiadnu spoluprácu nepodpísal a jeho podpis v zväzkoch ŠtB je falošný.[10] Napriek trojročnému úsiliu o vydanie údajného podpisu na písmoznalecké skúmanie, ÚPN toto odmietol. Banáš podal v novembri 2005 trestné oznámenie Generálnej prokuratúre SR na neznámeho páchateľa za falšovanie úradnej listiny.[11]

Podľa rakúskeho novinára Paula Lendvaia mal Banáš v Bratislave na starosti zahraničných novinárov: „Robil všetko, aby ukázal, že je veľmi spoľahlivý podporovateľ a nástroj komunistického režimu. Nepomáhal nám, ale robil obštrukcie. Bol nám známy ako predĺžená ruka ŠtB. Bol som šokovaný, keď som ho videl po revolúcii vo Viedni ako zástupcu Slovenska na ambasáde.“[12]

Okrem tohto pôsobenia v bratislavskej kontrarozviedke figuroval Banáš aj v registri Hlavnej správy rozviedky v Prahe, kde mal krycie meno Bueno. Zväzok je uložený v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe a jeho kópia sa nachádza aj v archíve ÚPN. Banáš aj túto spoluprácu popiera, ŠtB ho podľa jeho slov len predvolávala na výsluchy, ktoré si nemohol dovoliť odmietať.[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Jozef Banáš [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  2. ↑ Nádherná smrť v Altaji [online]. martinus.sk, [cit. 2020-10-09]. Dostupné online.
  3. ↑ MRVOVÁ, Iva. Celebrity paralelného sveta (analýza). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-06-25. Dostupné online [cit. 2018-11-06].
  4. ↑ PAVELEK, Martin. Spisovateľ Jozef Banáš niekomu prekáža, iní ho obdivujú. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-11-02. Dostupné online [cit. 2018-11-06]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ a b KERNOVÁ, Miroslava. Banáš zaútočil na redaktora RTVS [online]. Bratislava: omediach.com, 2016-12-20, [cit. 2020-10-09]. Dostupné online.
  6. ↑ BANÁŠ, Jozef [online]. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  7. ↑ BANÁŠ, Jozef. Odporúčam [online]. jozefbanas.sk, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  8. ↑ TS : 15537 : Lotos : Jozef Banáš : 27.9.48. In: KS ZNB – Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2022-11-07]. S. 62. Dostupné online.
  9. ↑ TS : 39641 : Lotos : Jozef Banáš : 27.9.48. In: KS ZNB – Správa ŠtB Bratislava (Séria: II) [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2022-11-07]. S. 4. Dostupné online.
  10. ↑ a b ŠtB: Banáš bol Dodo aj Lotos. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-01-11. Dostupné online [cit. 2022-11-07]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ BANÁŠ, Jozef. Pravda zločineckej organizácie [online]. jozefbanas.sk, 2013-08-12, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
  12. ↑ ŽEMLOVÁ, Monika. Novinár Lendvai: Banáš nám bol známy ako predĺžená ruka ŠtB. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-01-14. Dostupné online [cit. 2022-11-07]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ GETTING, Peter. Banáš má radiť Pellegrinimu o médiách a kultúre. Ako Lotos a Bueno donášal na novinárov a umelcov. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-06-20. Dostupné online [cit. 2024-06-22]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Autoritné údaje: